Bolo to vraj detstvo bez mobilu, televízie a internetu a preto bolo šťastné. Podobne ako on, aj ja som vyrastal na dedine. Nie u rodičov, ale u babičky. Tu je ten malý rozdiel medzi mnou a ním. Priviezla ma k nej mamička, keď som mal 11 mesiacov. Nie, nebola to žiadna nezodpovedná ženská, ktorá sa chcela zbaviť svojho syna. Jednoducho to musela urobiť. Jej manžela, môjho otca, spolu s ďalšími 19 členmi rodiny zavreli komunisti do kriminálu. Dostal 16 rokov. Jeho brat trest smrti. Mamu vyhodili z práce, vysťahovali z bytu a skonfiškovali jej celý majetok. Aj ja som vyrastal bez inernetu, mobilu a televízie a detstvo som mal vďaka babičke pekné, až na to, že otca som po prvý krát uvidel v Leopoldovskom väzení, keď som mal osem rokov. A ten vychudnutý a smutný muž a mi vôbec nepáčil. Aj som sa v kútiku duše za neho hanbil a dodnes sa za tú myšlienku hanbím sám pred sebou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.