No a aký je výsledok? Na jednej strane vás prekvapí, s akým nasadením a očakávaním činohra toto predstavenie pripravila. Umelci vedia, že takto vlastne nadväzujú na niektoré silné predstavenia z osemdesiatych rokoch, kde sa síce hovorilo v inotajoch, ale všetci diváci vedeli, že hra je politická a vystihuje ich pocit zo života v upadajúcom socializme.
Lenže teraz netreba inotaje, môžeme to všetko hovoriť bez obáv, naplno a aj po lopate.A to je problém. V otvorene politickej hre je vždy veľmi tenká hranica medzi trápnou politickou agitkou, ktorá nudí, a silnou umeleckou i občianskou výpoveďou, ktorá vzrušuje. Ani národné divadlo túto hranicu celkom neustrážilo. Občas to bolo aj nudné, občas aj trápne a občas vzrušujúce
No na hercoch bolo zjavne vidieť, akú silnú majú potrebu hrať v politickej hre. Ich nasadenie bolo úprimné a najmä Zuzana Fialová, ktorá bola podľa režiséra Poláka emočným ťahúňom naštudovania, dobre zvláda nástrahy takéhoto typu hry, kde nesmie chýbať aj istý odstup a nadhľad.
Kardinálnym problémom celého predstavenia však je, že politická hra Eugena Gindla je po záruke. A navyše nevystihuje celkom ducha deväťdesiatych rokov. Celú atmosféru tej doby vykresľuje na príbehu, ktorý je riadne pritiahnutý za vlasy, hoci jeho základ je v realite. Ide o korupčné správanie firmy Siemens, ktorá najmä v zdravotníctve uplácala tendrové komisie a tak predražovala zariadenia pre nemocnice. Je, vlastne bola to vážna téma, ale určite nebola v deväťdesiatych rokoch na Slovensku kľúčovou, a celú kauzu dotiahli do konca nemeckí novinári a nemecké súdy. Kauza vlastne mala vďaka tomu happyend, ako to priznal aj sám autor na tlačovke. Na Slovensku sa v deväťdesiatych rokoch vraždilo aj unášalo, ale rozhodne to nebolo kvôli úplatkom Siemensu.
Hra vykresľuje investigatívnu novinárku, ktorá už zdupkala k reklame. No dostane sa k zaujímavým informáciám o firme S (takto sa v hre nazýva Siemens) a chce ich zverejniť, lebo má na to aj osobné dôvody. Nedarí sa jej to a navyše ju začnú vydierať pre jej lesbický vzťah. Pokúsia sa ju uplatiť, zavraždia jej informátora, zničia jej milenku a robia sa tu aj iné psie kusy. Žeby v deväťdesiatych rokoch bolo na Slovensku naozaj najväčším problémom správanie sa nemeckej firmy? Nebolo to skôr o domácich privatizéroch, vulgárnej moci, slabých médiách a všemocnej tajnej službe? Lenže o tomto v tej hre veľa nie je.
Aj preto mladší herci zrejme mali problém s témou sa stotožniť a zgustli si až na záverečnom chóre, keď sa navážajú do finančných skupín. A tí skúsenejší herci sa zas na tlačovke vyjadrili, že túžia po niečom odvážnejšom a ostrejšom. Úplne im rozumiem.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.