autor

.lukáš Krivošík

V .týždni robí od jesene 2010 a má na starosti rubriky Ekonomika a Klub. Narodil sa v roku 1983 v Bojniciach a vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.

.denník Lukáš Krivošík

Ako uchlácholiť Francúza Gréckom

Rozporuplné signály, ktoré po voľbách prichádzajú z Atén, môžu prísť Berlínu paradoxne vhod. Strašenie nevyspytateľným vývojom v Grécku sa dá využiť na skrotenie ambície Francoisa Hollanda robiť revoltu proti nemeckej stabilizačnej línii.

Za Ondrejom Čiliakom

V pondelok zomrel básnik a novinár Ondrej Čiliak. Nás, ktorí sme ho poznali, naplnil jeho odchod smútkom. Mnohých životov sa dotkol nielen svojou poéziou, ale aj profesionálnou radou pri práci s mladými autormi v rámci literárneho klubu Poet.

Prečo teda kresťania volia Smer?

Na diskusii Štefana Hríba a Jara Danišku s Jánom Čarnogurským a Jánom Dudom na túto tému som žiaľ nebol. No po prezretí oboch videí by som k nej rád prispel niekoľkými poznámkami.

Právam predchádzajú povinnosti

Namiesto rečí o obmedzovaní ľudských práv neprispôsobivým spoluobčanom by Ficov kabinet mal zabezpečiť lepšiu ochranu ľudských práv dotknutých slušných občanov.

Hayek prorocky o eure

V piatok ubehlo dvadsať rokov od úmrtia nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu a jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia, Friedricha Hayeka. Prečítajte si, čo mnoho rokov pred zavedením eura napísal o rizikách spoločnej európskej meny.

Dumanie nad Nočnými jazdcami

Večer, deň po voľbách, som strávil pozeraním tridsať rokov starej slovenskej filmovej klasiky. Pár postrehov k veciam, ktoré u nás (ne)fungovali v roku 1920 a nezmenili sa dodnes.

Šestnásť úskalí vysokej politiky

Slušní ľudia, ktorí sa náhle rozhodnú prijať ponuku niektorej zo strán a vstúpiť do vysokej politiky, často pôsobia akoby si neuvedomovali všetky s tým spojené riziká. Hroziace vedľajšie účinky pre chrbticu i duševnú pohodu sú pritom značné.

Židovská loby? Áno, samozrejme!

Komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš sa minulý týždeň ocitol pod paľbou kritiky. V súvislosti s pozadím strany 99 percent totiž spomenul tajuplné slovné spojenie „židovská loby“.

Grécky absťák

Horiace a vyrabované domy v Aténach ako kulisa pri schvaľovaní nových škrtov, sú sprievodným javom nevyhnutného odvykania si Grékov od dlhovej drogy. Zlou správou je, že závislá je celá Európa.

Pár poznámok k protestu Gorila

Z davov protestujúcich proti Gorile zaznievajú aj hlasy o potrebe (polo)priamej demokracie, ktoré by umožnili väčšiu spoluúčasť občanov na správe vecí verejných. Po dlhšej dobe som kvôli tomu nahliadol do našej Ústavy.

články

rss

Židovská loby? Áno, samozrejme!

Komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš sa minulý týždeň ocitol pod paľbou kritiky. V súvislosti s pozadím strany 99 percent totiž spomenul tajuplné slovné spojenie „židovská loby“.

.lukáš Krivošík

22. február 2012 | prečítané 10081x | reagovalo 5 ľudí | hodnotené 4.3 | hodnotilo 265

Nasledujúce dianie sa dalo očakávať. Na sociálnych sieťach zavládlo štylizované pobúrenie a zdesenie, pripomínajúce híkanie puritána nad poodhaleným ženským lýtkom. Nikto sa však neobťažoval veci zasadiť do správnych proporcií. Je predháňanie sa v tom, kto zaujme pohoršenejšiu pózu novým spôsobom ako sa na Slovensku vedie verejná diskusia o kontroverzných témach?

Zbaviť mýtov, nie tabuizovať

Priznám sa, neviem nič o náboženských zvyklostiach podnikateľa Weissa. A netuším, aký záujem by židovská komunita mohla mať na úspechu takého obskúrneho projektu ako je 99 percent (skôr sa domnievam, že žiadny). Avšak existencia židovských lobistických organizácií je rovnako nepopierateľná ako existencia lobistických organizácií kresťanov, zamestnávateľov, telesne postihnutých, rodičov za domáce vzdelávanie, či zástancov a odporcov všemožnej inej agendy.

Samozrejme, rôzne skupiny majú rôznu váhu, šírku záujmov, finančné zázemie alebo profesionálnu schopnosť presadzovať svoje ciele. Každopádne, je zmysluplnejšie všetky tie divoké predstavy o „židovskej loby“ zasadiť do riadneho kontextu ako snažiť sa pod rúškom pohoršenia ich natlačiť do akejsi nedotknuteľnej čiernej škatule s názvom „politická korektnosť“. Teda zbaviť veci mýtov a nie snažiť sa trápne ich tabuizovať. Ak sa k židovským témam začneme správať v štýle „dobre stráženého rodinného tajomstva“, na ktoré sa slušnému človeku odporúča nevypytovať – tak práve tento postoj je živnou pôdou pre konšpiračné teórie.  

Príznačné je, že samotní židia sa často o týchto veciach dokážu rozprávať celkom otvorene. O American Jewish Comitee (AJC), jednej z najstarších medzinárodných židovských záujmových organizácií,  som písal len nedávno v súvislosti s mojou  cestou po Amerike. Na jej predstaviteľoch bolo sympatické, že veľmi otvorene, nenútene a erudovane odpovedali na všetky naše otázky, vrátane tých kontroverzných. Tak ako iné židovské organizácie v USA, aj AJC má webstránku, na ktorej transparentne informuje o svojich aktivitách, predstaviteľoch, financovaní, či cieľoch. Tými sú (prekvapujúco!): boj proti antisemitizmu, podpora pluralizmu a demokratických hodnôt, mier a bezpečnosť pre Izrael, či energetická nezávislosť.

Ak existuje skupinový záujem, existuje aj príslušná loby

Pokiaľ sa bavíme špeciálne o lobizme, tieto aktivity v Spojených štátoch podliehajú veľmi prísnym pravidlám transparentnosti. Židovské organizácie z nich nemajú výnimku. Samotný rozmach lobizmu v 20. storočí je kontroverznou a v USA veľmi diskutovanou záležitosťou. Je dôsledkom nárastu moci štátu, ktorého činnosť sa bytostne dotýka najrôznejších spoločenských skupín. Tieto sa teda snažia ovplyvniť zákonodarný proces alebo politiku výkonnej moci voči danej skupine. Asi nie je možné zaručiť, že politici budú svoje rozhodnutia robiť vo vzduchoprázdne. Na strane druhej, možno aspoň sprehľadniť, s kým sa stretávajú a za akých okolností. Tam, kde v demokracii existuje akýkoľvek skupinový záujem, tam väčšinou funguje aj loby na jeho presadzovanie. A politici si musia presekávať cestu húštinou týchto (často protichodných) záujmov.  

Rôzne záujmové skupiny si pri vplývaní na politikov konkurujú (napr. zástancovia a odporcovia potratov), ale môžu vstupovať aj do trvalých, či dočasných spojenectiev, ak sú ich záujmy komplementárne. Platí to aj pre americké židovské organizácie. Sú záležitosti, na ktorých spolupracujú so sekulárnymi, ľudskoprávnymi organizáciami, inde nachádzajú styčné body s kresťanskými, či dokonca moslimskými záujmovými skupinami. Projekt, na ktorom som sa zúčastnil ja, sa konal v spolupráci s nemeckou liberálnou nadáciou.

Ak to teda zhrnieme: židia sú jedným z viacerých „hráčov v meste“. To však neznamená, že ich loby je jediná, všemocná, vševedúca, má na všetko názor, prípadne, že názory, ktoré má, reprezentujú sto percent židov stopercentne.              

Židia nie sú monolit

Samozrejme, existujú ľudia, ktorí sa neuspokoja s vysvetlením, že židovský lobizmus môže prebiehať v legitímnych demokratických medziach – tak ako lobistické aktivity rôznych iných skupín. Podľa nich existuje niekde v pozadí akási neformálna tajná vše zahrnujúca židovská súdržnosť, ktorá dokonca pretrváva aj niekoľko generácii po kresťanskom krste. Lenže takéto nazeranie podsúva židom, že sú jednoliaty monolit a nie vnútorne pestro diferencované zoskupenie ľudí, ktorí sa na mnohých veciach proste nezhodnú.

Alebo ako nám s úsmevom povedal jeden židovský právnik, s ktorým sme sa v USA stretli: „Židovskej súdržnosti významne konkuruje iná vlastnosť. A to vzájomná židovská hašterivosť.“ Možno aj to je dôvod, prečo s výnimkou odporu voči antisemitizmu, zachovania štátu Izrael a pár ďalších vecí, neexistuje pre židovskú lobistickú organizáciu príliš veľa tém, na ktorých by panoval konsenzus väčšiny židov.

Navyše, je tiež nutné si uvedomiť, že podpora židov pre Izrael neznamená bianco šek všetkých židov na čokoľvek, čo robí izraelská vláda. Na druhej strane, ak by sme slovné spojenie „židovská loby“ zamenili za slová „proizraelská loby“, našli by sa v nej aj mnohé nežidovské organizácie, vrátane kresťanských.  

Židovská súdržnosť očami ekonóma

Židovskú súdržnosť je teda nutné zasadiť do perspektívy. Tomuto fenoménu sa venoval napr. známy americký ekonóm Thomas Sowell v knihe Black Rednecks and White Liberals. Samozrejme, pokrvné príbuzenstvo, či rovnaké kultúrne tradície môžu znižovať transakčné náklady medzi obchodnými partnermi. Zvlášť to platí v rámci krajín, kde je vymáhanie obchodných záväzkov cez riadny súdny systém drahé a časovo náročné.

Zo stredoveku sú známe príklady sietí židovských finančníkov, ktorí cestovateľom vymieňali peniaze od Benátok po Indiu. Išlo o vzťahy, ktoré boli založené na vysokej miere vzájomnej dôvery. Na druhej strane, rozpad takéhoto obchodného spojenia môže byť o to bolestivejší v prípade, že jedna strana z nejakého dôvodu naruší dôveru a očakávania tej druhej. Kultúrna, či pokrvná blízkosť sa potom stávajú dodatočným zdrojom frustrácie sklamaného podnikateľa. Svoje o riziku tohto typu konfliktov vedia majitelia rodinných podnikov, ale aj zbožní kresťanskí sektári, ktorí sa rozhodli zamestnávať výlučne príslušníkov vlastnej cirkvi.    

Sowell si všíma silnú rodinnú súdržnosť, spoluprácu a lojalitu v rámci židovských komunít. Tieto vlastnosti boli nápomocné pre šírenie biznisu na medzinárodnej úrovni a úspech židov v odvetviach, kde je kooperatívne správanie výhodou. Na druhej strane, židia sa v tomto nijako nelíšia od iných „sprostredkovateľských menšín“ ako boli Libanonci v západnej Afrike, Arméni v Osmanskej ríši alebo Číňania v juhovýchodnej Ázií. Úspešní členovia rodiny alebo lokálnej komunity následne potiahli za sebou aj ďalších svojich blížnych.  

No miesto súdržnosti všetkých židov považuje Sowell za presnejšie hovoriť o vzájomnej solidarite niektorých podskupín židov pri súčasnom udržiavaní si odstupu voči iným skupinám židov. Napríklad v USA na prelome 19. a 20. storočia fungovala súdržnosť vnútri komunít židov z Poľska, Uhorska alebo Ruska. Nie však nutne medzi týmito skupinami navzájom. Bolo medzi nimi málo zmiešaných manželstiev a obývali dokonca rozdielne enklávy. Hoci nežidom samozrejme všetci splývali.

Ďalšia deliaca línia prebiehala medzi dobre integrovanými židovskými starousadlíkmi, ktorí prišli do Ameriky predovšetkým z Nemecka a zbedačenými davmi východoeurópskych židov. Tí prví sa tých druhých desili, lebo hrozilo, že výstredné návyky prichádzajúcich (vrátane slabej hygieny) postavia širšiu americkú verejnosť proti všetkým židom. Samozrejme, tieto deliace línie počas 20. storočia postupne stratili význam, vďaka pôsobeniu efektu amerického taviaceho kotla.

Lenže s integráciou do americkej spoločnosti a veľkým množstvom zmiešaných manželstiev s nežidmi začali mať americkí židia problém s udržaním svojej identity v ďalších generáciách... Každopádne, nech to točíme ako chceme, predstava o vše objímajúcej židovskej súdržnosti má zjavne trhliny. A to sme sa ešte nedostali k trecím plochám medzi rôznymi skupinami židov v dnešnom Izraeli, kde zohráva rolu nielen oblasť pôvodu (židia z Ruska, Etiópie, arabských krajín...), ale aj intenzita náboženského prežívania (sekulárni verzus ortodoxní)...  

Študovať židov

Na Slovensku sú ľudia, ktorí židov démonizujú. Na nich reagujú zase iní, ktorí by židov najradšej uzavreli do nejakej sklenenej vitríny, napojenej na policajný alarm. Čo chýba je snaha nezaujato študovať židovskú kultúru, či historickú skúsenosť a preberanie tých prvkov, ktoré môžu byť inšpirujúce aj pre nás. Židia zaznamenali závideniahodné úspechy v biznise, umení i vede. Hoci tvoria len zlomok percenta svetovej populácie, získali pod rôznymi vlajkami približne pätinu všetkých Nobelových cien. Ich národný štát Izrael sa rozlohou i počtom obyvateľov nachádza v rovnakej lige ako Slovensko. Hrá však nepomerne významnejšiu úlohu na medzinárodnej scéne, nehovoriac o jeho dynamických technologických firmách. Knihy ako populárny Start-Up Nation sa snažia dostať ku koreňom týchto úspechov a uspokojiť tak záujem o židovské témy.  

Čo sa môžeme od židov naučiť, pokiaľ ide o súdržnosť? Odvrátenou stránkou lamentovania nad tým ako „židia držia spolu“ je naše bedákanie „nad nesvornosťou Slovákov“ - zvlášť v cudzine. Možno je to len tým, že sami seba poznáme. Žiaľ, obchod Slováka s iným Slovákom neprináša nejakú dodatočnú dividendu v podobe mimoriadnej dávky dôvery v splnenie záväzku. Skôr naopak. Neplatenie faktúr je u nás národným športom. Liekom na zvýšenie vnútroetnickej dôvery a tým pádom aj súdržnosti medzi Slovákmi je, aby každý z nás začal od seba a mimoriadnu pozornosť venoval plneniu podstúpených záväzkov. Dodržiavanie dohôd (vrátane čestného slova) posilňuje dôveru. A tá je zase základom súdržnosti.

priemerné hodnotenie: 4.3  ~  hodnotilo: 265
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (5)

  1. .pravda od .jack hodgins | 25. február 2012 14:34

    Podla mojho nazoru kazdy clovek, ktory je sudrzny s niekym inym len preto, ze ten druhy patri ku nejakej nabozenskej alebo etnickej skupine, je viac menej primitivny. Je dolezite vychovavat vsetky deti vo filozofii "sme ľudia", a potom... mozeme byt židia, krestania, nemci, japonci, bieli, žltí, čierni... atd, ale v prvom rade sme ľudia. a to je to podstatne!!! to je skratene to, co som vyjadril v tom dlhom prispevku. nepaci sa mi zakryvanie faktu,že židia su sudržní, mne je ta sudrznost nesympaticka, a je pravdou, že existuje, hoci je prirodzena, lebo ked kazdy židov nenavidi (teda kazdy idiot ich nenavidi), potom je prirodzene, že židia sa zgrupuju a pomahaju si vzajomne, kedže nikomu nemozu doverovat, nehovoriac o Holokauste, ktory je dokazom, že židia si musia pomahať a musia nedoverovať inym. ale je to aj ich chyba, ked o sebe niektorí hlasaju že su "nadradení" alebo "vyvolení" (myslim že toto sa tyka najma tych primitivnejsich židov,lebo inteligentny žid je nad vecou, a nie je pre neho podstatne, ci je žid, dolezite je že preferuje okolo seba zgrupovať ľudí, ktorí su talentovaní a inteligentní - vid niektorí židovskí umelci, ktorí sa spájali s inymi umelcami, ktorí boli talentovaní bez ohladu na to, akej rasy boli). Paul Simon, George Michael, su naopriklad povodom židia, ale naspievali piesen s inymi talentovanymi umelcami ako Michael Jackson, Ray Charles, Stevie Wonder, Sting, Bruce Springsteen bez ohladu na to, kto je žid a kto nie je. A v umení je inteligentných židov ovela viac než v politike. To iste sa týka vedy, vedci spolupracuju, či su židia alebo nie. Tí židovskí vedci, čo dostali Nobelove ceny (27% zo všetkých Nositelov Nobelovej ceny za fyziku sú židia) a títo spolupracuju s 73% nežidov nobelových laureatov, lebo su to inteligentní ľudia, vedci. V umení a vo vede je vela židov, ktorí kaslu na to, ci su zidia, a sustredia sa bud na umenie alebo na vedu, cize na inteligenciu a lasku. V politike mame vsak povacsinou menej inteligentných ľudí, a menej inteligentných židov, ktorí sa len vzajomne primitivne hašteria, a nie su schopní ničoho, len našu planetu doviest do sebadeštrukcie a vojen. Takže nie to, či sme židia alebo nie je dolezite,ale to akí sme inteligentní ľudia, a akí sme láskaví. o tom to je. žid, ktorý sa povazuje za nadradeneho preto, lebo je žid, je pre mna idiot, ja mam nad IQ 140 (0,3% populacie) takže zložím do vrecka akehokolvek žida v tejto oblasti, ale aj mnohých nežidov, a pritom si myslim, ake je to nepodstatne, že ake ma clovek IQ. nie som na to namysleny. je to jednol dolezita je povaha cloveka, jeho laska a sucit s ludmi, a potom aj prakticke činy ktore clovek zo sucitu uskutočnuje, a nie to, čo robí katolicka cirkev, že jediny sucit je pre nich modliť sa za niekoho, diky toto nikto nepotrebuje, potrebujeme aby katolicki predstavení platili dane rovnako ako kazdy. no a este ku ekonomom, povacsinou maju vyssie IQ, ale maju malo lasky, lebo ekonomia je castokrat o sebeckom zisku.Je to vylucne egoisticka vec, ked pravica volí svoje strany preto, lebo su to podnikatelia, ktorí od politkov dostanu daŇové zľavy, a je to sebecke ked voličská ľavica voli lavicove strany, preto, lebo nemusia platit u doktora 20-korunacku, to len ako priklad, cela civilizacia voli to, co voli, len preto, lebo je egosticka, bije sa za niečo, a to je to smiesne, ekonomovia robia tie činy ktore robia len preto, aby nieco co im vyhovuje prosperovalo. a preto vela židov, ktorí su v bankovom sektore vylucne egoizmom kazia tento svet. clovek s málom lasky a/alebo s málom inteligencie nemoze byt na čele nášho sveta, a všetko len pokazí. preto sudržnosť len ak inteligentná. spojme sa prostredníctvom inteligencie, lasky, a sucitu a nie prostrednictvom nejakeho židovstva alebo narodneho citenia či nabozenstva. budme ludia buducnosti, a nie tak primitivne orientovaní na minulosť, na nejake 5000 rokov stare písma, ktore diktuju, že židia su "vyvolení". nie su. vyvolenosť je intelekt a laska,amen... :)

  2. .podobne od .kopal | 25. február 2012 03:33

    Tiez sa na to tak divam. Zidia su sudrzni a my potrebujeme nimi byt tiez. A to i keby sa zidia a vsetky ostatne skupiny medzi sebou zrali.

  3. .we all are ONE od .hodgins | 24. február 2012 21:54

    V prvom rade, nemá sa na mysli "židovská lobby" v zmysle náboženskej židovskej komunity. Ale skôr nápadný fenomén, a to, že v politike sa nachádza príliš veľa Židov, než aby to zostalo nepovšimnuté. V USA najmä, ale aj na Slovensku, a všade v Európe, v parlamentoch, je väčšia polovica politikov židovského pôvodu, skôr etnického než náboženského. Treba dodať, že židovstvo je nielen náboženstvo, ale aj národnosť, respektive etnická príslušnosť, na rozdiel od kresťanstva, takže potom nemôžeme povedať, že "to je to isté aj v kresťanskej lobby"- lebo NIE JE. Lukáš sa tu snaží v článku otvoriť túto tému tak, aby ju netabuizoval (ako sám píše),ok, ale v podstate si človek všimne, že sa snaží isté veci akoby bagatelizovať, tolerovať, napríklad to mega veľké politické, ekonomické a vojenské lobby, ktoré napríklad v USA je také silné, že USA sú ochotné pomáhať Izraelu vo vojnách, ktoré za Izrael sami uskutočňujú. V USA je skutočne silná židovská lobby. Obama skáče tak ako to povie Netanjahu, to všetci dobre vieme. Vždy to tak bolo. Zdá sa mi, akoby Krivošík chcel zámerne skryť ten negatívny tieň, ktorý je súčasťou tejto divadelnej hry v pozadí, do ktorej nevidíme nikto, a tým pádom nemôžeme hodnotiť situácie vo svete objektívne. Nemyslím si však, že sa to týka celkove Židov, medzi Židmi rovnako ako medzi každým etnikom je mnoho dobrých ľudí, a aj mnoho blbcov, a už vopred spomenie, že: poprosil by som, aby všetky invektíva, že som antisemita, ostali niekde v zadku, z ktorého ich vypúšťate, lebo mám pradeda s podobným etnickým "backgroundom", takže antisemita byť nemôžem. Ale vadí mi rovnako antisemitizmus ako prilišný semitizmus a oddelovanie sa niektorých Židov od nežidov. je to prežitok. Začalo to niekedy pred 5000 rokmi keď niekto niekomu ukradol batoh so slaninou, a odvtedy sa problem medzi Židmi a nežidmi vlečie. Židia sú atakovaní za to, že sa separujú, a niekedy zdanlivo, ale niekedy okate pod rúškom "vyvolenosti" namyslene ignorujú ostatných nežidov a držia spolu, čo je primitívny prežitok, a spôsobuje to nenávisť nežidov voči Židom,no ZÁROVEŇ aj naopak, nežidia ukazujú prstom na Židov, ktorí sa na zákalde toho prirodzene separujú, lebo niet komu dôverovať, len Židovi. Začarovaný kruh, primitívna nenávisť, oddelenosť subkomunít, a chabá medziľudská komunikácia. Takže nemôžeme poprieť, že súdržnosť Židov existuje, a nie je to inteligentná vec, hoci je prirodzená v dnešnom nedôverčivom svete. Druhá pravda je, že sú rozdelení na frakcie. Nie je podstatné spomínať rôzne náboženské skupiny a sekty Židov, podstatné je spomenúť veľké skupinu sionistov, ktorí podporujú Izrael, a toto je třňom voku celého sveta, tie vojny, ktoré vznikajú "na obranu" Izraela, a celá židovská obec všetkých židov sa na tom zhodne, ak niekto žije v Izraeli, bojí sa o seba, a je prirodzené, že zastáva obranu Izraela, hoci sa často ani nejedná o obranu, ale o dezinformácie pre národ, aby schvaľoval vojny o ropu pre niektorých megamiliardárov, židovských aj nežidovských, a pritom Židia, bežní Židia, sú v tomto extrémne zneužívaní inými Židmi, a dezinformivaní, vydieraní a propgramovaní strachom z eventuálnych útokov Iránu atď. Keď má Pakistán 14 rokov jadrové bomby, je radikálny, a doposiaľ na Izrael nezaútočil, je pravdepodobné, že ani Irán nezaútočí, bojí sa. Ale predsa Netanjahu urguje na USA, cez židovské lobby, aby zahájili útok na Irán. Nukleárny útok? Prepáčte, ale to nás môže všetkych do jedného zabiť!!! Uvedomujete si to vôbec niekto, decká?! Irán na Izrael nezaútočí aj keby mal jadrové zbrane. Napokon, civilizácie sa vyvíjajú, a je jasné, že tak ako padlo kresťanstvo pod váhou vedy v Európe a Amerike, tak vďaka internetu, vede, vzdelaniu, atd, padne islam aj v Iráne a celom arabskom svete, len treba trošku trpezlivosti. Tak ako moslimovia majú nariadené zabiť homosexuálov vo svojich písmach, majú to tam nariadené aj Židia, veď na koncerte bol spevákTarkan ohadzovaný kameňmiza to, že je gay, ale časom,keď sa spoločnosť vyvíja po technologickej stránke, je to menej častým javom, napríklad v Emirátoch sa už dnes bežne pohybujú voľne po uliciach transsexuáli, a nie sú za to žiadne tresty, atd. Je to len vecou trpezlivosti a času. Žiadny útok na Irán nie je nutný, žiadna atomová vojna nie je ospravedlniteľná, ani ta preventívna! Takže židovské lobby, respektive, ako Krivošík presnejšie hovorí "proizraelské lobby" vôbec nemusia tlačiť na USA aby sa zaútočilo na Irán. A predsa sa to deje, predsa Netanjahu tlačí, a je to priamy dôkaz, že proizraelské lobby, megasilné, skutočn existuje. A to je aj dôkaz, že Židia, ktorí sa nachádzajú v parlamentoch, vládach, bankách, vládnu svetom. nie sú to len konšpirácie, je to realita. A dosť smutná, lebo mali by sme sa všetci považovať za JEDNO, sme ľudia, bez ohľadu na národnosť, etnikum, alebo náboženstvo. A keď už sa ľudia na niečo delia, tak na inteligentných, a na debilov. :) Preto sa mi nepáči, ako Lukáš Krivošík píše - bagatelizuje to, snaží sa to ukrývať pod rúško: veď to je normálne, že sú súdržní, znižuje to náklady za finančné transakcie, veď tam sú aj kresťanské lobby, veď aj oni sú medzi sebou hašteriví... Dobre! Ale to nie je podstata veci, neunikajme prosím podstate, ktorú som vysvetlil vyššie: zbrojná lobby spolupracujúca s proizraelskou lobby lobuje za útok na Irán, bežní Židia sú dezinformovaní, obrátení jeden proti druhému ZÁMERNE, atĎ. To nie je konšpiračná teória, to je fakt, s ktorým súhlasia aj niektorí Židia. Môj kamarát z Izraela nedávno odišiel z Izraela do Južnej Ameriky, lebo bytostne nesúhlasí s politikou Izraela, a najmä sa bojí, že Izrael bude zničený vo vojne.... A poslednou vecou je to ohľadne Nobelových cien. Na svete je 7 mld ľudí. Z toho asi 13 miliónov Židov. Každý piaty Žid má IQ 130. U Bežnej populácie má každý 50-ty človek IQ 130. To znamená pomer IQ u Židov je vyšší, je preto aj pravdepodobné, že budú mať viac Nositeľov Nobelovej ceny. zabúdame na fakt, že 4/5 Nobelových cien patria nežidom :) Popravde, na planéte sa teda nachádza asi 3 000 000 židov s IQ 130, ale dalšich asi 100 000 000 nežidov s týmto IQ. Keby sme sa radšej spojili na základe inteligencie, a nie na základe etnika, istotne by to pomohlo celému svetu rýchlejšie sa rozvíjať. Ale keď budú Židia preferovať Židov, "pekne" súdržne, čiže, prepáčte mi to, ale čiže debilne, a nežidia keď budú aj naďalej nenávidieť Židov, civilizácia sa bude vyvíjať 50x pmomalšie. kde sme už mohli byť, keby niet obojstrannej idiocie... Vďaka za čítanie. Posledné dodám: Nedelíme sa na Židov a nežidov, ale všetci sme ĽUDIA - a sme ľudia inteligentní a blbci, mierumilovní a násilní, čestní a skorumpovaní. Už si len vyberte kam chcete patriť, a zabudnime na to, k akému etniku patríme....!!!!

  4. .dobry clanok od .peter2 | 22. február 2012 13:58

    dokadna a presvedciva analyza fenomenu a perfektny zaver. skoda, ze ste sa nezastavili na svojej ceste.

  5. .pekne napísané od .martin marek | 22. február 2012 13:52

    Vďaka za zaujímavý a dobre napísaný príspevok!

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM