Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moralisti sú pro-death

.marína Gálisová .názory

Nemám rada tých, ktorí moralizujú. Niežeby som neuznávala morálku. Práve naopak, morálka je podľa mňa omnoho dôležitejšia ako zákony (hoci zároveň nemôžem neuznať očividný fakt, že zákony morálku tiež ovplyvňujú).

Marína Gálisová

Niežeby som neuznávala ľudí, ktorí o morálke kážu. Ale kázať o morálke je podľa mňa niečo celkom iné ako moralizovať. Medzi kazateľom a moralizátorom je priepastný rozdiel.

Kazateľ hovorí o morálke tak, že nás pre ňu dokáže nadchnúť. Predloží nám ju ako nasledovaniahodný ideál a počúvajú ho ešte aj rodení rebelanti. A to nemusí byť vôbec duchovnou osobou. Často sú to práve kazatelia naskrze svetskí, ktorým sa podarí zapáliť ľudí pre morálku. Ba mnohí z nich by sa označeniu za kazateľa vehementne vzopreli. Mala som šťastie, že som ich stretla a stále stretávam dosť.

Zato moralista – alebo moralizátor – hovorí o morálke tak, že by pre ňu nenadchol ani toho, kto veľmi túži konať morálne. (Nie to ešte rebelantov, ktorým sa protivia všetky obmedzenia.) Hovorí o morálke bez lásky. Toľko zdôrazňuje jej normatívny rozmer, že zo súboru prikázaní, pôvodne tesaných do kameňa, v jeho podaní zostane iba kameň. Ten kameň hádže milý moralista okolo seba, prípadne ho odporúča niekomu zavesiť na krk. Nie, nehovorím iba o citáte zo Svätého Písma, ktorý pán poslanec Kuffa použil podľa mňa dosť nešťastným spôsobom a ktorému sa možno črtá tiež dosť nešťastná právna dohra. Hovorím aj o rodičoch, ktorí vychovali svoje deti v prísnej morálke, no akosi im zabudli povedať, že ak sa napriek všetkému ich život zvrtne inak, nezavrhnú ich, ale ich s láskou prijmú a pomôžu im.

Ktovie, koľko dievčat z tzv. prísnych kresťanských rodín, kde sa kázala morálka bez lásky, a teda aj bez obsahu, kde sa dbalo najmä na spoločenský rozmer morálky, teda na to, čo vidí okolie, skončilo po tom, čo sa im život skomplikoval, na umelom potrate? Žili totiž v prostredí, ktoré ukazovalo prstom na slobodné matky tak prísne, že inú možnosť ani nevideli. Isteže mali mať viac odvahy, lenže práve odvahu vzoprieť sa diktátu okolia v nich tá výchova zabila...

Ktovie, koľko rodín zostalo „pekne pohromade“, hoci jeden z manželov (muž alebo žena, stáva sa jedno aj druhé), týral svoje okolie? A pritom sú situácie, keď napríklad žena zachráni život sebe aj deťom, ak s nimi odíde od tyrana... Lenže rozvod v prostredí plnom moralistov môže byť pre slabšiu osobnosť priveľká stigma...

A tak sa občas stane, že moralista, napriek tomu, čo proklamuje, vôbec nie je pro-life, pretože počatý život nevníma ako dar, ale v prvom rade ako viditeľný prejav hriechu, či dokonca ako trest za hriech. Takýto moralista často nie je ani len pro-choice, pretože neponecháva vôbec žiadnu voľbu, vopred ju eliminuje silou svojho odsudzovania. Vtedy je moralista rovno pro-death. Je to paradox, pretože to asi nie je jeho úmysel. Možno to robí celkom nechtiac, ale reálne svojím moralizovaním pôsobí tak, že napokon navádza druhých na zlo. A tomu sa už naozaj povie pohoršenie.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite