Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Legendárny SIAL v Bratislave

.eva Čobejová .názory

Prvý októbrový deň bola v bratislavskom sídle Spolku slovenských architektov otvorená výstava o tvorbe legendárneho Sdružení inženýrů a architektů Liberec, ktoré do dejín česko-slovenskej architektúry vošlo pod skratkou SIAL.

Eva Čobejová

Príbeh SIAL-u je poučný. Ak niekto tvrdí, že za socializmu sa žiadne veľká architektúra robiť nedala, možno mu argumentovať práve SIAL-om, nezávislou architektonickou kanceláriou, ktorú v roku 1968 založil architekt Karel Hubáček.  Vďaka kvalite svojej tvorby sa jeho ľudia dostali aj k zahraničným zákazkám a oceneniam. Pripomeňme, že architekt Hubáček dostal za televízny vysielač na Ještěde prestížnu Perretovu cenu. Aj v časoch tvrdej normalizácie, keď už SIAL oficiálne neexistoval, si tento ateliér udržiaval vysoký štandard, invenčnosť aj originálny prístup. SIAL – to bola  špička povojnovej československej architektúry, ktorá je dodnes uznávaná a obdivovaná.

Ale ak niekto tvrdí, že práve za socializmu boli najlepšie podmienky pre architektúru, že vtedy sa dali robiť veľké projekty, lebo neexistovali žiadni obmedzení investori ani zdierajúci kapitalisti, tak tiež možno argumentovať práve príbehom SIAL-u. Ten vznikol koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov a normalizácia znamenala preň výrazné obmedzenia. Nezávislú kanceláriu architektov a inžinierov pohltil Stavoprojekt, kde SIAL existoval už len ako Ateliér 2. Títo prominentní architekti nemohli publikovať, neboli ani členmi zväzu architektov a dostali sa celkom na okraj oficiálnej scény. Viacerí emigrovali. Ale v podhubí sa už rodila legenda – legenda o SIAL-e, ktorý svojho času odvážne a sebavedomo vstúpil do sveta.

Pre Bratislavčanov môže byť výstava, ktorá doputovala z Múzea umenia v Olomouci, zaujímavá tým, že na jednom banneri ukazuje aj návrh, s ktorým sa SIAL zúčastnil v roku 1972 na architektonickej súťaži o areál Incheby. Návrh SIAL-u bol veľmi utopický, architekti si uvedomovali, že nemajú šancu vyhrať a tak ponúkli futuristický invenčný projekt, ktorý provokoval. Získali druhé miesto, ale to prvé získal slabý a zle vymyslený projekt, ktorý sa ani nedal realizovať. Napokon ho do realizácie dotiahol na pomoc privolaný architekt Vladimír Dědeček. Projekt sa však realizoval len v obmedzenom rozsahu.

Architekti SIAL-u majú na Slovensku aj iné diela, na vernisáži sa spomínala meteorologická stanica na Malom Javorníku, sídlisko v Kráľovskom Chlmci (ešte v duchu socialistického realizmu) či Zbojnícka chata v Tatrách. Výstavu je možné vidieť do 18. 10. v Galérii Spolku architektov Slovenska na Panskej 15 v Bratislave a pripomíname ešte, že je súčasťou Mesiaca českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite