Obsah ich charakteru
Ten prejav je strhujúci aj po polstoročí. Ide o jeden z vrcholov americkej politickej rétoriky. Na začiatku King hovorí, že zakladateľské ideály USA zostali „nepreplateným šekom“. Upozorňuje na „temné a bezútešné údolie segregácie“, policajnú brutalitu, či čierne „ostrovy chudoby v strede oceánu materiálnej prosperity“. Až sa napokon prepracuje k legendárnemu vrcholu, v ktorom skonštatuje, že napriek ťažkostiam a frustráciám má stále ešte jeden sen: „Je to sen hlboko zakorenený v americkom sne“.
Slová „mám sen“ zopakuje ešte osem krát. Je to sen o tom, že aj na hlbokom Juhu sa jedného dňa budú môcť čierne a biele deti chytiť svorne za ruky. Je to sen o tom, že celá Amerika raz bude žiť podľa slov svojej Deklarácie nezávislosti, kde sa píše, že všetci ľudia boli stvorení seberovnými. Je to sen o tom, že Kingove deti raz budú žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby ich pokožky, ale podľa obsahu svojho charakteru...
O rok neskôr prešiel zákon o občianskych právach, ktorý skoncoval so zákonnou segregáciou čiernych v Spojených štátoch. Kingov prejav sa dotkol aj mnohých bielych Američanov. Apeloval totiž na ich zmysel pre meritokraciu a snahu čiernych po rovnoprávnosti pozitívne zakomponoval do americkej národnej mytológie. Takže sa nedá čudovať, ak sa Kingov prejav stal po desaťročiach sám jej súčasťou. No ideály sú jedna vec a realita druhá. Ubehlo polstoročie odkedy sú černosi v USA rovnoprávni. Lenže napriek veľkému úsiliu zo strany politikov, experimentom s pozitívnou diskrimináciou, či napriek skutočnosti, že Afroameričan sedí v Bielom dome, priepasť medzi bielymi a čiernymi stále pretrváva.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.