Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kmotríkovi chlapci

.peter Bálik .názory

Ako je známe, počas nedeľného zápasu domáceho Slovanu s Ružomberkom hodili neznámi páchatelia vojenský delobuch do sektora fanúšikov hostí. Výbušnina zranila dva deti a muža. Kto stojí za nedeľným incidentom, nie je jasné, ale teraz to nie je ani také podstatné.

Peter Bálik

Prečo? Pretože nie je náhoda, že tento krvavý incident sa stal práve na Pasienkoch, kde hráva Slovan. Správanie istých slovanistických fanúšikov je už dlhé roky hanbou, ktorá ide na vrub nielen samotného klubu, ale aj celého slovenského futbalu.

Na krytej tribúne sa belasému hlúčiku, ktorý obvykle povzbudzuje na protiľahlej strane, hovorí „Kmotríkovi chlapci“. To vypovedá o statuse slovanistického kotla, nad ktorým vedenie klubu drží ochrannú ruku s tým, že keby nebolo ich, na štadióne by bolo ticho ako v časoch konkurenčného Interu. No nie som jediný, ktorý si myslí, že pre fandenie je vedenie Slovana ochotné prižmúriť nie jedno, ale rovno dve oči aj napriek tomu, že v konečnom zúčtovaní na to doplatí samotný klub – hráči, majitelia, skutoční fanúšikovia.

Problémy s násilím majú vo viacerých slovenských kluboch - v Nitre, Košiciach, Prešove alebo Trnave, no Slovanu patrí v tejto pomyselnej hitparáde dokonca prvé miesto. Keď dnes slovanistickí funkcionári vyhlasujú, že podobné incidenty sa na Pasienkoch už nebudú opakovať, ich slovám je len veľmi ťažké uveriť. Je to, ako keby meteorológovia tvrdili, že už nebude pršať, ale obloha je pritom šedivá a zatiahnutá. Stačí sa len pozrieť do blízkej minulosti – násilie na na Slovan vracia so železnou pravidelnosťou. V roku 2010 som bol na zápase Slovana so Stuttgartom, kde veľká skupina belasých radikálov takmer premenila štadión na vojnovú zónu. Alebo v júni roku 2009 oslavoval Slovan 90. rokov svojej existencie zápasom s talianskym Neapolom a veľkým galaprogramom, pričom skupina belasých grázlov napadla ochrankárov vlastného klubu a dokonca aj sanitku, ktorá z miesta odvážala zranených. K tomu treba prirátať delobuchy, vytrhávanie a pálenie stoličiek, náckovské transparenty, nacionalistické a antisemitské prejavy... Zoznam je pomerne dlhý.

Po udalostiach sa klub od násilností vždy dištancuje, vyhovorí sa na neexistujúcu legislatívu, vinníkov vraj nie je možné potrestať a ide sa ďalej. Až pokiaľ sa nestane ďalší prúser. Po zápase so Stuttgartom som napísal, že nakoniec na to doplatí nevinný ľudský život. V zápase s Ružomberkom k tomu takmer došlo.

Napísať, že všeci „Kmotríkovi chlapci“ sú gauneri, by bolo, samozrejme, nefér – aj slovanistický kotol je zmeskou rôznych ľudí. Nie všetci sú náckovia. Rovnako by bolo nesprávne povedať, že sa klub nesnaží so svojimi fanúšikmi pracovať - aj slovanistický kotol prešiel viditeľnými zmenami, zmizli nápevy o židoch, ubudlo nadávok, na futbalistoch čiernej pleti sa už nekričí „hu-hu-hu“, zriadil sa detský kútik. Ale po nedeľnej udalosti na Pasienkoch sa opäť ukázalo, že to boli skôr kozmetické zmeny.

Tou hlavnou zmenou by mal byť nový štadión, ktorý by určite výrazne zbrzdil správanie týchto vagabundov. Ale moderná architektúra samotný problém nevyrieši – tým je násilná povaha „ultras“, hnaná neonacistickou ideológiou, ktorá má na tribúne silný vplyv a jej kontakty siahajú dokonca aj do vedenia klubu. A tu sídli aj jeden z veľkých problémov tohto bratislavského klubu. Tam, kde skupina vzýva násilie, zákonite priťahuje ďalšie násilné typy. Skupinka, ktorá napadla deti delobuchmi a hovorí si „Psycho Boys“, nemusí pochádzať z ultras, ale v takomto prostredí sa jej isteže dobre darí. Slovanistické vedenie tvrdí, že išlo o teroristický čin a do istej miery to môže byť aj pravda – hodením delobuchu mohli útočníci sledovať cieľ, aby sa klub vrátil do čias, keď sa na tribúnach oslavovali Adolfove narodeniny. 

No ak chce byť Slovan moderným európskym klubom, nemôže si takýchto ľudí hýčkať a ani ich prevychovávať. Keď to nedokázali ich rodičia, nedokáže to ani Slovan. Samozrejme, na futbal chodia rôzne typy, nikdy sa nebude dať zabrániť tomu, aby sa z tribún ozval hlas nejakého asociála. Ono to vlastne k tomu futbalovému folklóru aj trochu patrí. No Slovan si musí uvedomiť, že prílišné tolerovanie svojich ultras mu škodí. Ak sa to nezmení, nový štadión bude mať síce západné parametre, ale správanie na tribúnach zostane balkánske.  

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite