Videl som to na vlastné oči. V januári 1989 v pražskom klube Na Chmelnici. Náš spoločný priateľ Martin Choura mal 25. narodeniny, vystúpila jeho kapela Ženy a po nej Psí vojáci. Filip najprv sedel za klavírom, neskôr pri ňom kľačal, hral naplno, spieval, kričal, odchádzal od klavíra, aby sa k nemu vzápätí vracal a ďalej doňho búšil. Keď dohral, z prstov mu tiekla krv.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.