Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za Filipom Topolom

.juraj Kušnierik .názory

Dnes, 19. júna 2013 zomrel Filip Topol, klavirista, ktorý hral tak, že mu z prstov tiekla krv.

Juraj Kušnierik

Videl som to na vlastné oči. V januári 1989 v pražskom klube Na Chmelnici. Náš spoločný priateľ Martin Choura mal 25. narodeniny, vystúpila jeho kapela Ženy a po nej Psí vojáci. Filip najprv sedel za klavírom, neskôr pri ňom kľačal, hral naplno, spieval, kričal, odchádzal od klavíra, aby sa k nemu vzápätí vracal a ďalej doňho búšil. Keď dohral, z prstov mu tiekla krv.

Bolo to krásne. Marily Monroe, je e é e!

O pár rokov neskôr hral len sám v Stoke pri príležitosti desiatych narodenín Artfora. Asi po hodina dohral. Chceli sme x-tý prídavok. Povedal, že keby ešte hral, tak by sa vo svojej vlastnej hudbe utopil a to nechcel.

Bolo to silné. I am lucky a ty taky!

Pred pár mesiacmi hrali Psí vojáci v Dunaji. Bolo to fajn, no Filipa nebolo vidieť. Nízke pódium, on sedel za klavírom. Hrali ostro, hoci Filip už neskákal a neatakoval piano. Dunaj bol vypredaný. Netušili sme, že Filipa počujeme poslednýkrát.

Bolo to krásne a silné. Žiletky na těle, žiletky v těle!

Filip Topol, mimoriadne talentovaný autor piesní, šikovný klavirista, milovník Mozarta, krehký, statočný a krásny človek odišiel k Bohu vo veku 48 rokov.

Vďaka za všetko a nech Ti je tam dobre, Filipe!

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite