Spomínal si, že máte isté problémy s reedícií Dežových albumov. Ako posledné vyšli zatiaľ Momentky s Príbehom. Znamená to, že máte problém získať práva na Do tla a Ten istý tanec, ktoré patria českému vydavateľstvu Arta?
Áno, porušila sa chronológia reedícií a cítil som, že sa k tomu treba vyjadriť. Pravda je taká, že Arta ponúkla veľmi neštandardné podmienky, ktoré Opus odmietol akceptovať a tak sme sa rozhodli vydať zatiaľ ako posledný dvojalbum Momentky/Príbeh s tým, že keď sa veci vysporiadajú, vydajú aj albumy Do tla a Ten istý tanec. Musím sa stretnúť s riaditeľom Arty pánom Hejnom osobne a pokúsiť sa na niečom dohodnúť, lebo zatiaľ sa to nikomu nepodarilo, či už s ním rokoval Opus alebo Dežov producent Pavol Daněk. Pokiaľ riaditeľ Arty neustúpi, edícia bude v patovej pozícii. Zo strany Arty je to podivné jednanie. Pán Hejna vyhlásil, že práve vydal reedíciu a preto mu to nevyhovuje a konkuruje. Na druhej strane mi zas za posledných 5 rokov vyplatil rovných 1000 českých korún. Viem, že Dežo s nimi podpísal prudko nevýhodné zmluvy, lebo ich zo zásady nečítal. Tu ide o to, aby to bolo celé vonku. Distribúcia Opusu mu určite zvýši predaj, oni zďaleka nemajú také pokrytie. Podľa môjho úsudku ale vycítili príležitosť a začalo sa to takto naťahovať. Takmer všetky Dežove albumy sú vonku, ale tituly, ktoré nahral pre Arta nájdete možno v dvoch obchodoch v Bratislave. Asi mu to vyhovuje, lebo takto to má vlastne ako by mu to patrilo a v rámci licencie by sa musel začať ďeliť.
Sú ešte nejaké ďalšie hudobné veci, ktoré sú stále v archívoch a mohli by byť vydané?
Je toho stále dosť. Minule ma oslovil Daniel Baláž z Rádia_FM, či neviem, kde sa dá zohnať hudba z muzikálu Niekto ako ja. Veľmi ma to osviežilo, lebo voľakedy som ten muzikál poznal naspamäť a už dlho som si na neho nespomenul. Bol to film z konca 80. rokov s vychádzajúcou hviezdičkou Janou Beňovou, v ktorom Dežo dokonca hral jej otca. Prvá pesnička sa začína veršom Nezabudni každé ráno kúpiť chlieb a mlieko/každé ráno chlieb a mlieko?/ktože by to vliekol.“ Vzal som to do školy v prírode a kamoši, čo so mnou bývali, si to furt spievali. Mám na to fakt veselé spomienky a Dežo dokazuje, že sa vie deťom priblížiť rovnako ako k náročnému poslucháčovi. Ale kto vie, či tá nahrávka vôbec existuje. Potom je tam samozrejme filmová hudba. Na CSFD (Československá filmová databáza – pozn. red.) je zoznam. Sám som z tých dokumentov väčšinu nevidel. Ďalej mi napadá aj muzikál Peter a Lucia, ktorý mal byť kontrou na Cyrana. Divadelný muzikál sa ale nakoniec nerealizoval, ostalo len libreto Alty Vášovej s textami Jána Štrassera. Dežo s Jarom (Filipom – pozn. red.) k tomu nahrali demo, ktoré sa zachovalo. Ponúkol som to Malej scéne, lebo nikto o to nejavil záujem, kde by to mali hrať naživo Talent Transport, takže po hudobnej stránke to bude v dobrých rukách. Opus už tiež prejavil záujem po ukončení reedície vydávať aj tzv. bonusy a hneď aj ponúkol svoje nápady. Budem rád, keď sa prepracujeme aj k bonusom, ale najprv treba dokončiť túto základnú sériu. A samozrejme sú tam aj spomínané výberovky Pevniny a vrchy I. a II. Keby to niekoho zaujímalo, Dežove CD sú už aj na i-Tunes.
Nerozmýšľal si, že by niektoré, napríklad slávny Modrý vrch, mohol vyjsť aj na vinyle?
Pochybujem. Opus, ktorý vlastní výrobné práva, vinyly už dávno netlačí, čiže si to viem ťažko predstaviť. Je to škoda. Ale kto vie, možno niekoho raz osvieti a dokáže to. Ja na to páky nemám.
Ako to vyzerá s Dežovými dokumentárnymi filmami. Kedy by sa mali konečne objaviť na DVD?
Môžem stručne konštatovať že snáď každým dňom. Malo by sa to krstiť na Pohode, k čomu budeme hrať s Provisoriom. Na október sa zas niečo chystá v Prahe v Akropole. Je to skvelé, že prišlo aj na tie filmy. Sú jedinečné, všetci sa máme načo tešiť. To je ďalší Dežov koncert.
Akým kľúčom budete postupovať pri vydávaní?
Bude sa to volať 6 x Dežo. 6 Dežových dokumentov: Vôňa života, Sanitárovci, Gajdoš Antalík, Dom matky Terezy a Obrázky z výletu za za plot blázninca. O rakovine a nádeji a opus magnum Času je málo a voda stúpa vyjde ako 2-DVD. Neskôr by sme radi k tomu spravili aj výstavu fotiek s Dežom, ktoré mi ostali a myslím, že ľudia, aj keď mnohé poznajú, radi ich uvidia aj v originále. Mne doma na ne iba padá prach a riaditeľ SFU Peter Dubecký sa pre to nadchol. Bude to potom asi v Lumiéri.
Ktorý z jeho filmov považuješ za svoj najobľúbenejší?
Ja som zažil posledné štyri. V tom období som bol s otcom často v kontakte a bol som vlastne pri tom, keď vznikali. Videl som celý proces spolupráce s Ivom Brachtlom a teraz už viem aké to bolo produktívne obdobie. Však tie filmy vznikli v priebehu krátkeho obdobia, popri tom ako vychádzali aj platne Do tla, Ten istý tanec a Príbeh. Bolo to čas, keď sa Dežovi otvorili dvere aj v Prahe. Film Dom matky Terezy podporila nadácia Oľgy Havlovej. Je o postihnutých deťoch ktoré opatrujú mníšky. Obrázky z výletu za plot blázninca sú z prostredia psychiatrie Bohnickej nemocnice, kde funguje oddelenie chronických pacientov, ktorých Dežo zoberie na výlet a film tak v niečom pripomína Prelet nad kukučím hniezdom. O rakovine a nádeji je zas veľmi užitočný film. Vystupuje v ňom rad obyčajných ľudí, ktorí prešli úspešne skúsenosťou s rakovinou a ponúka okrem zaujímavého uhľu pohľadu na danú tematiku aj obrovskú nádej, lebo všetko je často práve odrazom našej psychiky. Som presvedčený že mnoho ľudí si toto DVD kúpi práve kvôli tomuto filmu, pretože onkologickí pacienti medzi nami sú neustále a nie vždy majú dostatok informácií, ktoré potrebujú. Súčasná medicína nie vždy dokáže ponúknuť riešenia. Gajdoš Antalík, Sanitárovci vás zas prenesú v čase kamsi do Dežových študentských čias, keď bol študentom na novootvorenom odbore scenáristiky na VŠMU.
Písal si mi, že budete mať výročný koncert. K čomu bude to výročie?
Myslel som tým fakt, že v BA nehráme často, ale takto pred rokom sme hrali v MMC a 20.6 chceme niečo podobné zopakovať znova v tomto priestore. Máme pozvaného huslistu Mariána Gašpara, čiže budeme 8-členná kapela a po koncertoch, čo sme spolu preskákali, chcem ukázať, kam nás to posunulo. Znova sa vrátime k tým najznámejším skladbám, ale rovnako oprášime aj menej hrané kúsky. Som rád, že sa nám opäť začína letná sezóna a s ňou aj koncerty, tu aj v Čechách. Do konca augusta to má byť sedem vystúpení, čo je fajn, ani veľa, ani málo. Máme šťastie na manažéra Tomáša Kršňáka, že sa o to vie postarať.
Kubo, keď sme sa naposledy bavili, hovoril si, že máte nacvičený istý okruh Dežových pesničiek. Budete ich dopĺňať o nejaké novinky?
Keď je čas, tak robíme aj nové veci. Od istého času už hrávame stabilne Modrý vrch 1 a najnovšie už aj Kuvik to vraví. Začali sme z Do tla skúšať aj skladbu Kedy ak nie teraz, tak to bude treba doťuknúť, ale máme to vzhľadom k početnosti kapely náročné na organizáciu a čas. Tak sa to nehýbe tak rýchlo, ako by sme si predstavovali. V podstate ale hráme aj tak vždy iný playlist a každý koncert je trocha iný a vždy pestrý, o to sa nebojím.
Mnohé z Dežových piesní, pretože obsahujú veľa slov a kľukaté melódie, sú veľmi ťažké na spievanie. Ako to zvládaš na koncerte?
Najskôr som si bol istý v skúšobni a išlo to dobre, ale koncerty sú aj o podmienkach. Človek je často dolámaný z cestovania, prípadne od predchádzajúceho hrania, čo ovplyvňuje jeho výkon, nehovoriac o tom, že čo som si naložil v rámci zložitosti playlistu a pri tom bez patričných skúseností. Vyrovnávam sa s tým všetkým za jazdy a učím sa. Mám na to fantastickú príležitosť a reakcie sú dobré, aj keď sám dobre viem, kde a kedy spravím chyby, ale snažím sa to vychytávať.
Pomerne rýchlo sa Provisoriu podarilo dostať aj do Čiech. Ako tam ľudia prijímajú Dežovu hudbu?
Hrali sme v Prahe, Brne, Zlíne a Tepliciach. Každý z tých koncertov bol o niečom inom, ale to sa mi na tom najviac páči. Najskôr sme hrali v Lucerna music bare, kde hrájú hlavne "Amíci" a všetky hviezdy. Bola tam Česká televízia a fakt sa okolo toho niečo s veľkou úctou udialo. Bol to zážitok. Prišlo veľa pamätníkov, aj mojich vrstovníkov a mali doslova radosť. Misia sa začala dobre, teraz len nepoľavovať, uvidíme, kam až nás to privedie. Teším sa na najbližší pražský koncert v Paláci Akropolis, ten priestor som navštevoval, keď som bol v Prahe na škole a mám to tam rád. Veľmi dobre spomínam aj na koncert v brnenskej Fléde, aj keď prišlo málo ľudí.
Nakoplo ťa hranie s Provisoriom natoľko, aby si skúsil aj vlastné pesničky?
Mám pripravených pár čerstvých skladieb, ktoré budem nahrávať v lete. Jedna vec je už ako tak pripravená, idem ju naspievať ku kamarátovi do Prahy a následne to pustím von aspoň po nete. Mám obrovskú radosť, keď spravím niečo svoje. Kamarát Ondrej Štefánik, ktorému nedávno vyšiel román Bezprsté mesto, mi dal kopu svojich textov a keďže sa poznáme a tie texty ma bavia, tak sa pomaly premieňajú na pesničky. V poslednej dobe pracujem aj na diaľku. Spomínanú skladbu som nahrával tak, že sme si posielali stopy od Prahy cez Bratislavu až po Istanbul. S tými ľuďmi som sa pritom nikdy nevidel a oni zas nerozumeli čo spievam, ale urobili sme to. Som preto otvorený všetkým impulzom a chcem využiť všetky cesty, aby som aj sám pokračoval vo vlastnej tvorbe, lebo „iba“ spievať otcové piesne, to by mi nestačilo.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.