Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obavy o Istanbul

.juraj Kušnierik .názory

Hoci som v Istanbule nikdy nebýval a vždy som v ňom bol viac-menej ako turista, veľmi som si ho obľúbil. Preto ma znepokojujú správy, ktoré z neho prichádzajú.

Juraj Kušnierik

O Istanbul som sa začal zaujímať, keď som pred niekoľkými rokmi na MFF Bratislava uvidel film Crossing the Bridge: The Sound of Istanbul. Natočil ho v Nemecku žijúci turecký režisér Fatih Akin a jeho témou je pestrofarebná istanbulská hudobná scéna. Basgitarista Einstürzende Neubauten Alexander Hacke spolu s filmármi navštevuje miestnych hudobníkov, rozpráva sa s nimi, počúva ich, s niektorými si zahrá a pritom nám ukazuje fascinujúce zákutia živého, unikátne premiešaného mesta. Takto som objavil výborného muzikanta a producenta Mercana Dedeho, šikovného hiphopera Cezu, popovú divu Sezen Aksu, či žánre ignorujúcu kapelu Baba Zula. Neskôr som čítal Istanbul Orhana Pamuka - spomienky istanbulského nobelovca na detstvo a mladosť prepletené s veľkou históriou veľkého mesta. A potom som Istanbul navštívil a veľmi som si ho obľúbil.

Na Istanbule sa mi páči jeho vratká a asi preto taká fascinujúca rovnováha: Európa sa (mostom a Bosporom) dotýka s Áziou, kresťanská história s islamskou súčasnosťou, kaviarne, reštaurácie a hudobné kluby sú v susedstve mešít, východ je na nerozoznanie od západu, orientálna ležérnosť je dokonale premiešaná s pracovitosťou a podnikavosťou, chaos s akýmsi hlbokým (niekedy hlboko ukrytým) poriadkom.

Nie som si istý, či rozumiem, o čo všetko v aktuálnych protestoch ide. Viem len, že na začiatku išlo o zachovanie parku Gezi pri námestí Taksim. A viem aj to, že reakcia brachiálnej moci bola neadekvátna (buldozéry, slzotvorný plyn, obušky, atď.). A rozumiem aj tomu, že sa protesty rozšírili - geograficky aj tématicky. Už nielen Taksim a už nielen mestská zeleň. Už aj iné mestá a už aj postupné podväzovanie tureckého sekularizmu vládnucou stranou.

Tu však moje znalosti končia. Neviem, do akej miery ide o boj za slobodu a stromy v parku, a do akej miery o zúfalé protesty proti systému, politike, či kapitalizmu (spojenie s Anonymous a prebratie hantýrky "Occupy (whatever)" ma, priznám sa, dosť znepokojuje). Neviem, do akej miery sa k protestujúcim ľuďom pridala násilnícka luza. Viem však, že tieto protesty (a hlavne brutálna sila zneužívaná na ich potlačenie, kombinovaná s prehnane sebavedomými výrokmi premiéra Erdogana) môžu fascinujúcu, no pritom veľmi krehkú rovnováhu Istanbulu vážne narušiť. A to by bola veľká škoda.

A tak sledujem správy z Istanbulu s obavami. Chcel by som, aby Istanbul zostal taký, aký ho mám rád. Len neviem, či je to ešte možné. A či to chcú jeho obyvatelia.

Zábery z protestov na námestí Taksim si môžete pozrieť tu.
Rozhovory s účastníkmi protestov a názor Andreja Bána nájdete tu.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite