Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

V hraničnom pásme totality

.marína Gálisová .názory

Ministrovi Kaliňákovi ide karta. V istom období ho tuším nejaké ľudové hlasovanie označilo za najsexi osobu v parlamente, ale to nič nebolo. Teraz ašpiruje rovno na ikonický status, ba možno sa jeho tvár dostane aj na tričká s nejakými vtipnými nápismi.

Marína Gálisová

Veď už vari aj škôlkopovinné deti vedia, že minister Kaliňák chce, aby sme štátu ohlásili, ak sa chystáme na viac než deväťdesiat dní opustiť našu ťažko vybojovanú, najskôr austrohungariánom a potom čechoslovakistickým reptiliánom z pazúrov vydrapenú rodnú hrudu. Nastal spontánny výbuch ľudovej tvorivosti a počet politických vtipov sa prudko rozmnožuje. Občania iniciatívne hlásia presuny z obývačky na WC a pýtajú sa, kde sa budú dávať devízové prísľuby či doložky či čo to bolo.

Ja osobne som síce pohoršená, ale nie som prekvapená. Veľmi dobre chápem, že štát potrebuje mať o svojich občanoch prehľad. Štát je totiž mocenský útvar, ktorý si svoju moc udržiava rôznymi prostriedkami. Tie sú brutálne, len miera ich brutality je rôzne viditeľná a rôzne zasahuje občanov. Aby mohli byť účinne uplatňované, štát predsa musí vedieť, kde sa občania nachádzajú, čo robia a najmä či pri tom nezarábajú. (Alebo nekonšpirujú proti zriadeniu, ktoré sa tak pekne stará o ich istoty.)

Na zisťovanie týchto skutočností je, samozrejme, potrebné vynaložiť ďalšie  zdroje. Je to drahé a je kríza, ale nič to. Lebo štát si sľubuje, že  ak spomínané skutočnosti, napríklad dlhší pobyt občanov v zahraničí, šikovnejšie zistí, zefektívni tým aj oberanie občanov o zdroje (pardon, výber daní a iných poplatkov).

A ak by sa náhodou neskôr ukázalo, že sa to napokon ani veľmi nevyplatilo, nič to, experimentovanie s občanmi a ich zdrojmi možno vysvetliť ako energickú snahu o riešenie problémov štátu v kríze.

Štát inak takýchto experimentov robí mnoho, ale tento vyvolal väčší odpor, pretože odkazuje na totalitnú minulosť. Opäť sa potvrdilo, že štát je latentná, hroziaca totalita, že hranica medzi štátom a totalitou je tenká a prekračuje sa postupne. Štát by sa mal od totality líšiť aspoň stopovým množstvom logiky a slušnosti v prostriedkoch, ktorými si svoju moc udržiava.

Hlásim zdravému rozumu, že tento štát sa k hranici totality priblížil už naozaj veľmi, veľmi nebezpečne. A v tomto hraničnom pásme sa vyskytuje už oveľa dlhšie ako deväťdesiat dní.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite