Som vcelku zmierená s tým, že naša Stredná Európa je provinčný a občas aj provinčne zasmradený dvorček, kde sa každý s každým hašterí a napokon sa aj tak stretávame za jedným stolom – rokovacím či krčmovým. Neveľmi sa však teším, keď do tej našej síce dusnej, ale predsa len ako-tak civilizovanej idylky vtrhne niečo zvláštne divoké, napríklad mráz z Kremľa, ozveny balkánskej brutality, alebo odraz telenovelovej čudokultúry, či už latinskoamerickej, alebo, čo ja viem, bulharskej. Kto chce, nech mi pokojne vynadá do xenofóbiek.
Tak som sa zdesila, keď som minule omylom naladila bulharský televízny kanál Planeta,.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.