Som vcelku zmierená s tým, že naša Stredná Európa je provinčný a občas aj provinčne zasmradený dvorček, kde sa každý s každým hašterí a napokon sa aj tak stretávame za jedným stolom – rokovacím či krčmovým. Neveľmi sa však teším, keď do tej našej síce dusnej, ale predsa len ako-tak civilizovanej idylky vtrhne niečo zvláštne divoké, napríklad mráz z Kremľa, ozveny balkánskej brutality, alebo odraz telenovelovej čudokultúry, či už latinskoamerickej, alebo, čo ja viem, bulharskej. Kto chce, nech mi pokojne vynadá do xenofóbiek.
Tak som sa zdesila, keď som minule omylom naladila bulharský televízny kanál Planeta,. Nie pre gýčovú hudbu, ktorá odtiaľ znela, nie pre kraslicovo vymaľované ženy, ktoré to celé uvádzali. Zhrozila som sa, lebo mi to bolo povedomé. Kde som také kraslicové mejkapy videla naposledy? V televízii. Slovenskej. V tej súkromnej, ale aj tej, ktorá, či chceme, alebo nie, patrí vraj nám všetkým. Hlásateľky, ktoré boli pravdepodobne pekné, až kým ich nezmasakrovali – a nezmasakrovali – v maskérni. Niektoré pozapínané v takom tesnom odeve, až div, že dýchajú. Viac-menej všetky plavovlasé, dlhovlasé. Nič proti plavým vlasom, nie každému príroda nadelila havraniu hrivu (ani mne nie). No tu je jasné, že takto vyzerá obrazovková norma, a norma tak vyzerá preto, lebo ktosi tam hore si hovorí, že slovenskí chlapi chcú počúvať nemilé správy napríklad o slovenskej ekonomickej situácii z malinových ústočiek a kochať sa pri tom nevinnou riavou plavých kaderí, plus menej nevinným výhľadom do výstrihu. Na takej BBC nič podobné neuvidia, samozrejme, takže slovenská verejnoprávna im to musí poskytnúť. Veď sú to koncesionári.
Ak si myslíte, že na tom nezáleží, v pohode. V tom prípade vás iste nerozhádže, ak bude hlavné správy uvádzať muž tak od dvadsať do tridsať, svalovo správne rozvinutý, nie príliš „nabúchaný“, len tak akurát, najlepšie tmavovlasý, vlasy buď ostro pristrihnuté na ježka, alebo rebelantsky padajúce na plecia. Lebo po prieskume medzi štatisticky zatiaľ, ale len zatiaľ bezvýznamnou časťou môjho ženského okolia mi vychádza, že takto si uvádzanie hlavných správ predstavujú ženy, tiež koncesionárky. Aha, pardon, to je už absurdná predstava. Veď nie je dôležitý vzhľad, ale novinárska profesionalita. Najmä v tej verejno... právnej. Hm. Naozaj?
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.