Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Filip je magister!

.eva Čobejová .názory

Tak Filip Karasz je už magister. Absolvoval štúdium sociálnej práce a má vo vrecku diplom. Je to malý zázrak. Zázrak? Skôr dôkaz o veľkej odhodlanosti mladého muža, ktorý tvrdohlavo išiel za svojím snom. A ten sen spočiatku vyzeral ako čistá utópia. Veď kto to kedy videl, aby žiak osobitnej školy vyštudoval vysokú školu!

Eva Čobejová

Filipov príbeh sme priniesli v .týždni pred dvoma rokmi, keď Filip dosiahol bakalársky titul. Vtedy sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorých Filipov príbeh dojal. A jedna milá pani dokonca ponúkla Filipovi aj finančnú pomoc. Pripomeňme v krátkosti, čo mal Filip za sebou, kým úspešne zložil štátnice.

Filip sa dostal do detského domova ešte ako malé dieťa, a to do najnepríjemnejšej časti socialistického systému náhradnej výchovy – do osobitnej internátnej školy. Drobný rómsky chalan bol hyperaktívny, mal problém obsedieť v škole. Navyše ako dieťa s neuspokojenými citovými potrebami, robil stále zle, len aby na seba upútal pozornosť -- a preto putoval do osobitnej školy.

Učenie mu nerobilo žiadne problémy, ale nikomu nenapadlo, že ten chalan nemá čo robiť v osobitnej škole. Až on sám si časom začal uvedomovať, že má na viac. Zistili to aj nové vychovávateľky, ktoré sa objavili v internátnej škole. Tie ho priviedli nielen k viere v Boha, ale aj k vyšším ambíciám a sebadôvere.

Filip sa po osobitnej škole dostal na učilište, kde sa vyučil za maliara a natierača. Keď mal osemnásť, musel opustiť detský domov a dostal sa do charitného domu v Spišských Vlachoch. Tu mu miestny farár sľúbil pomôcť s ďalším štúdiom. Filip už vedel, že je šanca dorobiť si normálnu základnú školu. Veľmi to chcel. Musel absolvovať celý druhý stupeň základnej školy. Dvadsaťročný sa dostal do piatej triedy. Jeho spolužiaci mali dvanásť.

Doobeda sedel v škole, poobede zametal ulice, brigádoval, zarábal si. Škola ho však veľmi bavila. Mal dvadsaťštyri, keď skončil základku, a okamžite si podal prihlášku na strednú školu. Rozhodol sa pred odbor sociálno-výchovný pracovník. Už sa mu začalo črtať jeho budúce poslanie.

Štúdium na strednej škole bolo vraj preňho „brutálne ťažké“. Musel si zarábať na živobytie, dochádzať ďaleko do školy, prešiel rôznymi osobnými krízami, ale napokon zmaturoval. O dva dni sa už zapísal na štúdium na Vysokej škole sv. Alžbety.

Filip študoval externe, býval v zariadení pre odrastených domovákov, pracoval a urputne bojoval o svoj životný sen – vyštudovať vysokú  školu. On – Cigán (ako sám o sebe hovorí hrdo), dieťa z detského domova, odchovanec osobitnej školy.

Keď sme pred dvoma rokmi pripravovali spolu článok do .týždňa, Filip už cítil  únavu. Obával sa aj budúcnosti – nájde si vôbec s vysokoškolským diplomom prácu, ktorá ho bude baviť a zabezpečí mu dôstojný život? Mal veľa pochybností o tom, či ten dlhoročný boj o diplom má ešte vôbec zmysel. Nahlas hovoril o svojich pochybnostiach. Rozmýšľal, že štúdium nechá a nájde si nejakú lukratívnu prácu v Česku. Ale potom zas pripúšťal, že svoj sen by mal uskutočniť. Keď mu už toľko obetoval.

Ako sme sa dozvedeli, pred pár dňami Filip Karasz vysokú školu dokončil. Oznámil nám to učiteľ z Dunajskej Lužnej Peter Paľaga, ktorý Filipovu cestu dlhodobo sleduje. “Filip zložil štátnice a ukončil magisterské štúdium. Je na to patrične hrdý, veď zo 150 študentov, ktorí spolu s ním začali štúdium, sa k štátniciam dostalo len 70,“ napísal nám pán Paľaga. A pripomenul, že Filipa ako externistu stálo štúdium ročne 2000 eur a sám si musel na školu našetriť. „Je to obdivuhodný chalan, nesie silný a inšpiratívny príbeh. Debatovali  sme o tom, čo ďalej, uvažuje nad doktorandským štúdiom,” píše Peter Paľaga.

Takže gratulujeme, Filip! A dúfame, že to dlhoročné štúdium nebolo márne.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite