Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rada chce Lampu zlikvidovať

.štefan Hríb .názory

Štefan Hríb

Stránka www.omediach.com uviedla v utorok nasledujúcu správu:

Rada pre vysielanie a retransmisiu začala správne konanie voči RTVS v súvislosti s reláciou Večer pod lampou na tému „Spravodlivosť naša, slovenská,“ ktorá bola aj o nevymenovaní kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Členom rady vadí, že v relácii nebola druhá strana. Rada bude posudzovať, či došlo v relácii z 10. januára k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Hoci ide o publicistickú reláciu, rada ju hodnotila ako politickopublicistickú, na ktorú sa vzťahujú prísnejšie podmienky. Zdôvodnila to tým, že diskusia bola zameraná na politické témy: nevymenovanie J. Čentéša na post generálneho prokurátora, činnosť ústavného súdu, prokuratúry a súčasný stav justície.

Moderátor Štefan Hríb reláciu začal s tým, že „začiatok roka priniesol, podľa niektorých právnikov, jedno z najdôležitejších, ale aj jedno „z najhorších rozhodnutí" v histórii samostatného Slovenska." A prítomných sa pýtal na ich názor na rozhodnutie prezidenta. Medzi hosťami bola Ľudmila Babjaková, bývalá sudkyňa Krajského súdu v Košiciach (signatárka iniciatívy Za otvorenú justíciu), ústavný právnik a bývalý sudca federálneho ústavného súdu Ivan Trimaj, predseda Krajského súdu v Žiline Róbert Urban, Zuzana Čaputová, advokátka, zastupujúca občianske združenie Via Juris a ombudsmanka Jana Dubovcová.

 „Do relácie nebola prizvaná druhá strana, ani nebol pokus pozvať ľudí, o ktorých sa hovorilo. Ak by ich aj pozvali a neprišli by, mohli využiť právo voľného kresla, nemusela sa rušiť relácia. Ale malo by stále platiť, že musí odznieť stanovisko druhej strany, čo znamená, že to musí prebrať moderátor na seba," povedal po rokovaní pre Omédiách.com predseda rady Miloš Mistrík.

Podľa kancelárie rady, kritické vyjadrenia, bez možnosti vyjadriť sa, odzneli na adresu generálnej prokuratúry ako inštitúcie, ale aj jej zástupcov. A aj na justíciu. Hríb  pozval do relácie ministra spravodlivosti, ten sa ospravedlnil.

„Moderátor napadnutého programu využitím svojho typického moderátorského štýlu pôsobil laicky, jeho prejav bol často provokujúci s prvkami tendencií k zjednodušovaniu a generalizovaniu nastolených problémov, prejudikoval, teda pomenoval postup a riešenie rozhodnutí ohľadom kauzy generálneho prokurátora, ktoré však súčasná moc nerealizovala. Prezentoval nedôveru, skepsu a nihilizmus k najvyšším inštitútom v štáte. Neposudzoval diskutované problémy v globálnom spoločenskom kontexte, ktorý je určujúci pre vývoj akejkoľvek spoločnoskopolitickej oblasti. Vyjadroval sa expresívne najmä s ohľadom na rozhodovanie ÚS SR vo veci Čentéš verzus prezident. Názorovo nevyvažoval výpovede respondentov, pretože netlmočil názory dotknutých strán, ktoré neboli v relácii zastúpené," napísala v podkladoch pre členov rady kancelária.

 

K tejto správe uvádzam nasledovné:

1. Rada sa sama usvedčuje zo zaujatosti, pretože v kauze Cervanová nám udelila megapokutu za to, že nebola prítomna druhá strana, hoci sme ju pozvali, a teraz tvrdí, ze ak by sme pozvali druhú stranu, a neprišla by, mohla by relácia bez problémov bežať.

2. Nie je pravda, že nebola prizvaná druhá strana. Okrem kritičky stavu justície Ľudmily Babjakovej bol prítomný aktívny sudca Urban, aktuálna ombudsmanka Dubovcová a pozvaný bol aj minister spravodlivosti Borec. Generálna prokuratúra nemá svoju hlavu, o ktorej bola reč, takže ju nebolo možne pozvať. Mimochodom, preto sme nepozvali ani zvoleného kandidáta Čenteša.

Po tretie: Rada opakovane svojvoľne prekvalifikúva Lampu na politickú reláciu, hoci ide o publicistický formát. To, že v nej býva reč aj o veciach verejných, je samozrejmosť, čo platí o každej publicistike. Upozorňujem, ze v predmetnej relácii nebol pritomný žiaden politik.

Po štvrté: Rada až tragikomicky tvrdí, že som neposudzoval problém „v globálnom spoločenskom kontexte“ a vzápätí zachádza vo svojom ťažení proti Lampe až tak ďaleko, že posudzuje už nielen obsah, ale aj môj moderátorsky prejav, spôsob kladenia otázok, a dokonca mi pripisuje nihilizmus vo vzťahu k štátu. S ľútostou konštatujem, že takýto mocenský a likvidačný postup orgánov štátu ku kritickým reláciám a novinárom je typický pre komunistické režimy, a nie pre slobodné krajiny, ku ktorým sa Slovenská republika hlási.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite