Pri hodnotení roku tejto vlády možno postupovať rôzne: dá sa zamerať na stabilitu alebo obsah, na ideológiu alebo jej reálne dopady, na zdanie alebo skutočnosť. Myslím si, že Jaro Daniška postupoval vo všetkých troch možnostiach nesprávne.
1. Z hľadiska stability nie je možné porovnávať vládnu koalíciu a vládu, ktorá je zložená z jedinej strany. Taká bude vždy stabilnejšia, no to predsa nie je výsledok prvého roka vládnutia, ale volieb. Navyše, stabilita nie je cieľ, pretože v slobodnej spoločnosti – a aj v koaličnej vláde – je spor užitočný a dokonca žiadaný, ak sa máme všetci niekam posunúť, a nie ustrnúť. Napokon, aj spory v .týždni nie sú nestabilitou, ale hľadaním.
2. Stať o rovnej dani a DPH mi príde úsmevná. Jednak je ako vystrihnutá z príručiek Smeru, no najmä: hovoriť, že rovná daň nie je posvätná krava, a že zvyšenie DPH postihuje chudobnejších ľudí, znie možno pekne, ale je to ideológia, ktorá okamžite naráža na realitu. Pretože rovná daň REÁLNE pomohla ekonomike, a teda aj chudobnejším ľuďom, a naopak daňové zmeny tejto vlády REÁLNE poškodili výkon ekonomiky, a tým REÁLNE poškodili práve chudobnejších ľudí, pričom z mnohých urobili nezamestnaných.
3. Zahraničná politika tejto vlády možno budí zdanie solídnosti, keďže nevidno konflikt, ale skutočnosť je taká, že žiadnu sebavedomú zahraničnú politiku tento štát už dlho nemá. Všetko sú to len účelové akcie a reakcie, nie politika. „Obhájiť“ dotácie z Bruselu, nekričať na Orbána a držať sa Nemecka nie je dobrá zahraničná politika, ale len triviálna reálpolitika.
Problém Jarovho videnia prvého roku tejto vlády však podľa mňa nie je ani tak v jeho riadkoch, ale skôr medzi nimi. Čítam tam fascináciu mocou.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.