Nový pápež František je jezuita. A zároveň je to človek, ktorý zaujal celý svet svojou skromnosťou, pokorou, súcitom, ľudskosťou. Výsostne autentické je jeho sociálne cítenie a potreba byť blízko chudobným či trpiacim ľuďom. Lenže my v Európe máme o jezuitoch trošku inú predstavu. Jezuiti sú tu skôr symbolom intelektuálnej sily a výkonu, dlhoročného náročného štúdia a istej akademickej rezervovanosti . Z histórie vieme aj o tom, že vzdelaní rozhľadení jezuiti mali silný vplyv na mnohých panovníckych dvoroch. Táto vžitá predstava o pyšných a uzavretých jezuitoch však nejde dokopy s obrazom pápeža Františka.
Ako to teda je? A akí sú slovenskí jezuiti? Sú u nás silní skôr v intelektuálnej oblasti alebo dávajú dôraz skôr na sociálny apoštolát? Niektoré zistenia nás prekvapili. Rozsiahlu tému si prečítate v najnovšom .týždni, ak vás zaujíma, ako to s jezuitmi je.
Ale niečo by som rada naznačila aj v tomto blogu.
Prvá vec, ktorá nás s kolegom pri rozhovoroch s pátrami jezuitmi veľmi prekvapila, bola ich ústretovosť a otvorenosť. Hovorili aj o svojich chybách, hľadaniach, obavách. Predstava o pyšných a uzavretých ľuďoch, ktorým je bližší skôr svet univerzít a teologických dišpút ako starosti bežného sveta, sa nám nepotvrdila. Jezuiti, s ktorými sme sa stretli, mali skôr niečo z bezprostrednosti a ľudskosti pápeža Františka. Otvorene hovorili o tom, ako si hľadajú svoje miesto v slovenskej spoločnosti. Uvedomujú si, že intelektuálny apoštolát je ich dôležitým poslaním, ale zároveň cítia potrebu či povolanie slúžiť Rómom, imigrantom, ľuďom na okraji.
Rozmýšľali sme spolu aj o tom, ako život v totalite, keď boli rehole zakázané a fungovali tajne, poznačili slovenských jezuitov. Práve v totalite sa veľmi osvedčila pružnosť a elastičnosť Spoločnosti Ježišovej (nie je to mníšsky rád, nemá ani svoj typický odev), pričom tieto jej typické znaky sú vždy spojené s absolútnou poslušnosťou pápežovi. V časoch totality nedošlo ani k rapídnemu poklesu členov rehole. Stále noví uchádzači sa tajne popri svojich civilných zamestnaniach vzdelávali a duchovne pripravovali na vysvätenie.
Navyše, všetci tajne vysvätení biskupi podzemnej cirkvi boli na Slovensku jezuiti a za túto svoju misiu si zaslúžia rešpekt celej spoločnosti, nielen veriacich. Ale dokázali slovenskí jezuiti cenné skúsenosti z neverejnej pastorácie a z boja proti nepriateľskej ideológii dostatočne využiť v slobodných časoch? Aj na to sme sa pýtali pátrov jezuitov. Dostali sme veľmi úprimné a otvorené odpovede. Naozaj nás to prekvapilo, možno preto, že sme takúto otvorenosť nečakali, a možno aj preto, že na ňu už ani nie sme pri novinárskych rozhovoroch veľmi zvyknutí.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.