Našou prvou žilinskou destináciou bola Stanica. Teda Stanica s veľkým S, tá pod veľkým betónovým rondelom. Po výtlkami dokatovanej ceste sme došli k "malej stanici pri trati v krajine Dnes," ako by napísal Štrpka a zaspieval Ursiny. Na peróne čakalo niekoľko cestujúcich (trať Žilina - Rajec, so zastávkou na Stanici Žilina-Záriečie patrí medzi tých málo lokálok, ktoré ŽSR neobmedzujú ale posilňujú), v kaviarni pár ľudí popíjalo kávu. Spýtali sme sa na Mareka Adamova, s ktorým sme boli dohodnutí. "Asi bude v kancelárii," povedal nám mladý muž za barom a nasmeroval nás k správnym dverám. V kancelárii sedelo za počítačmi nejakých 7 až 10 ľudí. Sústredene pracovali. Marek bol medzi nimi. "A čo sme štátny podnik?" rečnícky sa opýtal, keď som vyjadril prekvapenie nad prudko pracovnou atmosférou v piatok o tretej popoludní.
Stanica je zázrak. Skupina ľudí si pred pár rokmi na 30 rokov prenajala zanedbanú, chátrajúcu, špinavú, mimoúrovňovým kruhovým objazdom od zvyšku sveta oddelenú železničnú stanicu a premenila ju na krásny, čistý a živý priestor. Čaká sa tu na vlak, sedí sa tu v kaviarni, robia sa tu tvorivé dielne, premietajú sa filmy, organizujú sa koncerty, debaty, divadelné preidstavenia, festivaly. Keďže jedna z nás tu bola prvýkrát, Marek nám poukazoval celý priestor: od dielní v pivnici (česká umelkyňa tam práve dokončovala keramický artefakt), cez "staničné priestory" na prízemí ("Cestujúci sú pre nás dôležití," hovorí Marek. "Vidia, že Stanica žije a keď nič iné, všimnú si aspoň upravený perón a čisté záchody.") až po klubový priestor v podkroví, kde sa pripravoval tanečník Peter Šavel a klavirista Kamil Mihalov na večerné vystúpenie (a propo, klavír: na jeho rekonštrukciu sa konala úspešná zbierka, dnes je vo výbornej kondícii a do repertoáru Stanice pribudli klavírne recitály, na ktoré chodi okolo 60 ľudí, čo skutočne nie je málo).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.