Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nejde o život, je to len monitor

.eva Čobejová .názory

V stredu 13. marca sa bude na našich základných školách zisťovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov. V ľudovej reči sa ujal pojem monitor. Toto nevinné slovko sa tak stalo pre mnohých školákov dlhoročnou nočnou morou. Trochu im pomôžme a monitor spochybnime. Zaslúži si to.

Eva Čobejová

Zavedenie monitorovania vedomostí žiakov nevzbudilo pri jeho spúšťaní na Slovensku žiadnu veľkú diskusiu, bralo sa to ako nevyhnutnosť danú zhora. Teda, že nadriadené orgány takto môžu získať lepší obraz o výkonoch žiakov na výstupe zo základnej školy a môžu porovnávať výkony žiakov v jednotlivých školách. Zároveň začali výsledky monitoru slúžiť aj ako podklad pre prijímacie skúšky na stredné školy. Krásne riešenie, ktoré je odskúšané v mnohých iných krajinách, tak aké pochybnosti?
Len ojedinele sa ozvali protihlasy, ktoré spochybňovali celoplošné monitorovanie deviatakov (neskôr aj piatakov). Bolo počuť opatrné argumenty, že porovnávať školy na základe monitoru deviatakov je neférové, pretože je logické, že výsledky monitoru bude mať lepšie prestížna škola v centre Bratislavy ako škola pri rómskej osade niekde na východe Slovenska. Výsledky monitoru nepovedia veľa o tom, či je škola naozaj dobrá a akú pridanú hodnotu svojim žiakom dá. Niekedy povie viac o tom, z akých sociálnych pomerov deti pochádzajú a ako ich dokáže rodinné prostredie motivovať.
Lenže zavádzanie monitorovania bolo rýchle a neočakávala sa širšia diskusia, téma vzdelávania nie je dlhodobo na Slovensku atraktívna. Zaujímavejšej diskusie sme sa dočkali až v čase, keď o monitorovaní začali uvažovať v susednom Česku. Tam totiž k celoplošnému monitorovaniu pristúpili oveľa opatrnejšie a stále sú vlastne len v skúšobnom procese.
Samozrejme, existuje veľa rozumných argumentov za monitorovanie, ale sú aj veľmi racionálne argumenty proti. K celoplošnému externému monitorovaniu preto treba pristupovať aj s istou zdravou skepsou a nerobiť z monitoru posvätnú kravičku. Lebo tá kravička má aj svoje nedokonalosti a občas urobí viac škody ako úžitku.
Českí experti upozorňujú najmä na to, aby monitory neslúžili na zostavovanie rebríčkov základných škôl. Rebríčky tohto druhu totiž deformujú vzdelávanie a vôbec nehovoria o skutočnej kvalite školy. Na Slovensku sa však presne toto stalo – rebríček najlepších základných podľa výsledkov testovania deviatakov zverejnil napríklad v čase zápisov detí na základné školy Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Aby si rodičia mohli pozrieť, ktorá škola je kvalitná. (K rebríčku pridal aj upozornenie, že samotný monitor nemusí komplexne a objektívne vypovedať o kvalite školy).
Český novinár Tomáš Feřtek , ktorý sa dlhodobo venuje školstvu, zverejnil na svojom blogu osem dôvodov, prečo nie je dobré plošne testovať deviatakov. Kto chce poznať jeho dôvody, môže si ich prečítať na stránke Respektu. Ja si dovolím pridať niekoľko osobných skúseností matky školopovinného dieťaťa. Zaregistrovala som, že niektorí učitelia matematiky či slovenčiny už od šiestej-siedmej triedy deti neustále strašia žiakov monitorom. Často sa tu pestuje motivácia: „Toto sa dobre naučte, lebo to bude určite na monitore.“ Dokonca zaznieva výčitka: „Ty určite nezvládneš monitor, keď sa neučíš.“ Slovo monitor tak vzbudzuje v citlivejších deťoch stresové pocity už od šiestej triedy.
Moja rodičovská skúsenosť hovorí aj to, že sa naozaj prikladá o niečo väčší význam predmetom, z ktorých sa robí monitor – a dokonca si to žiadajú aj rodičia. Načo sa tak podrobne venovať dejepisu či chémii, keď sa z toho nepíše monitor? Dokonca občas učitelia rezignovane poznamenajú: „S touto triedou nemáme šance dobre napísať monitor.“ Teda akoby nám rodičom naznačili, že tento rok vypúšťajú, lebo deti sú prosto nevydarené a bez ambícií.
Netvrdím, že externé testovanie deviatakov je úplná hlúposť. Existuje naozaj dosť argumentov aj za takýto spôsob monitorovania, ale nie som si istá, či existuje aj dosť skeptických hlasov, ktoré by spochybňovali absolutizovanie tohto inštrumentu a dostatočne nahlas poukazovali na jeho riziká a nedokonalosti.
Možno aj preto, že prirodzená skepsa k monitoru tu vo verejnej debate chýba, som sa ako rodič musela jedného dňa vybrať do školy môjho dieťaťa a požiadať pani učiteľku, aby nepripomínala na každej hodine deťom monitor. Trojročné sekírovanie žiakov monitorom musí byť kontraproduktívne. V deň testovania budú deti totálne vystresované. Pani učiteľka vôbec nechápala, o čom hovorím a začudovane sa ma opýtala, či mi nezáleží na tom, ako moje dieťa napíše monitor. Veď od toho závisí celá jeho budúcnosť. Pozerali sme sa na seba s úprimným neporozumením dvoch ľudí, ktorí akoby nepoužívali spoločný jazyk. Alebo prinajmenšom význam slova monitor chápali úplne inak.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite