Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je verejnoprávna televízia konečne dobrá?

.eva Čobejová .názory

Dlho som zvažovala, ako to napísať. Váhala som či vôbec napísať, že posledné týždne ma baví pozerať na Jednotke verejnoprávne správy, a že som sa k sledovaniu správ na STV vrátila po dlhých rokoch.

Eva Čobejová

Páči sa mi, ako sú tie správy vyberané, moderované, spracované. Chcela som napísať, že sa mi páčil aj sviatočný program verejnoprávnych kanálov a že som veľmi milo prekvapená, ako rýchlo dokázal Václav Mika premeniť zahnívajúcu neatraktívnu televíziu na normálne verejnoprávne médium. Lenže potom som si prečítala denník SME s titulkou, že RTVS je obvinená z cenzúry. A tak som radšej nenapísala nič. Vyzeralo by to smiešne -- chváliť niekoho, kto robí cenzúru.
Lenže potom som si to nechala rozležať v hlave. Nevidela som dva dokumenty, ktoré vedenie RTVS zastavilo pre nízku kvalitu. Preto si netrúfam veľmi hodnotiť krok vedenia RTVS. Ale slovko cenzúra sa mi v tomto prípade nezdá celkom výstižné. Asi by som ho nahradila iným slovom. Akým? Pokúšam sa ho práve nájsť.
Keď sa Václav Mika stal šéfom RTVS, boli jasné dve veci -- na čelo verejnoprávneho komplexu sa postaví človek,  ktorý rozumie médiám, nebude si chcieť pokaziť renomé a zrejme sa mu podarí pritiahnuť do STV aj profesionálov, ktorí tam pôjdu len preto, že si s ním vedia predstaviť férovú spoluprácu. Taktiež bolo jasné, že Václav Mika je pre Smer prijateľnou osobou, hoci to nie je žiadna nesvojprávna figúrka, ktorá sa bude držať funkcie za každú cenu. No nebolo jasné, ako bude toto spojenie fungovať.
Ukázalo sa, že to spojenie funguje zatiaľ dobre. Smeru zrejme aj vyhovuje, že verejnoprávne médiá majú za jeho vlády konečne príjemne profesionálny nádych, že nekopírujú komerčné médiá, ale hľadajú si vlastnú verejnoprávnu podobu. A tí, čo sa chcú pretŕčať v telke, radšej hľadajú cestičky, ako sa dostať do oveľa sledovanejších súkromných televízií. Václav Mika má tiež dôvod byť spokojný, že sa mohol obklopiť schopnými manažérmi a redaktormi, ktorí vedia ako robiť pozerateľnú, modernú televíziu a že na spravodajstve či publicistike necítiť silný politický vplyv.
V čom je teda problém? A je vôbec v niečom problém? Nemali by sme si otvárať šampanské a oslavovať, že konečne už verejnprávna televízia nie je nepozerateľnou stokou, ale slušnou a profesionálne robenou televíziou? Jeden dôvod na odloženie šampanského do ľadničku by tu však bol -- naozaj dobrá verejnoprávna televízia by mala mať ešte jeden rozmer navyše: mala by byť zdravo drzá. Mala by byť sebavedomá a nebáť sa občas provokovať a prinášať aj kontroverzné veci. Teda aj také, ktoré možno nie sú filmársky dokonalé, ale prinášajú pohľad, názor či fakty, ktoré diváka vyvedú z miery, nahnevajú, vyburcujú. Také sú napríklad filmy Zuzany Piussi. Vôbec nie sú dokonalé, ale keď si ich pozriete, tak nemôžete spať.
Môžeme si povedať, že ešte je čas, že aj na také veci v STV príde, že treba byť len trpezliví, veď nový manažment pracuje len pár mesiacov. Ale môj pocit je, že na takúto sebavedomú drzosť verejnoprávnej televízie by už šéf RTVS musel prekročiť nielen rubikon vládnuceho Smeru, ale najmä svoj vlastný.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite