Treba však pripomenúť, že Smashing Pumpkins už dávno nie sú „tou“ kapelou z prvej polovice deviatej dekády, ktorá sa dokázala presadiť v čase veľkého boomu scény zo Seattlu a iných alternatívnych kapiel. Z pôvodnych členov kapely zostal len jediný. Billy Corgan. Ten sa koncom minulého desaťročia obklopil novými hudobníkmi a oprášil starú značku, ktorá bola dlhé roky mŕtva.
Spomínam si, ako sme v 90. rokoch počúvali ich veľký hit 1979, ktorého jednoduchý gitarový rif hrala takmer každá garážová kapela v Bratislave. To mali Smashing Pumpkins za sebou tretí album Mellon Collie and the Infinite Sadness, ktorý obsahuje rekordných 28 skladieb a dodnes je považovaných za ich najlepšie dielo (zhodou okolností vyšla nedávno jeho reedícia).
Lenže potom tekvicový stroj vinou zlých vzťahov, drog a Billyho megalomanstva začal drhnúť pôvodná chémia tvorená štyrmi rôznorodými osobnosťami sa začala vytrácať a v roku 2000 sa rozpadla. Billy sa pokúšal presadiť s novou kapelou Zwan a neskôr aj sólovým albumom, ale v oboch prípadoch bolo jeho počínanie neúspešné a tak sa rozhodol vrátiť k osvedčenej značke. V minulom roku nahral Billy Corgan s novými spoluhráčmi veľmi slušný album Oceania, ktorým pripomenul dávne čarovné skladateľské schopnosti, no na svoj skutočný comeback kapela stále čaká.
Smashing Pumpkins stoja dnes trochu bokom záujmu hudobných fanúšikov a kritikov, aj keď Corgan dodnes ako umelec nikdy nepoľavil v skladaní, koncertovaní a nahrávaní, no výsledky už nie sú tak presvedčivé ako pesničky zo začiatku deväťdesiatich rokov. Predsvedčí nás svojim koncertom na trenčiaskom letisku, že by sme sa mali o jeho kapelu stále zaujímať, alebo si len nostalgicky zaspievame prvý verš z 1979: „Shakedown 1979, cool kids never have the time?”
Uvidíme...
V každom prípade sa na Billyho Corgana a jeho aktuálnu partičku tešíme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.