Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Za Jozefom Jablonickým. Pánom historikom.

.eva Čobejová .názory

Vo veku 79 rokov zomrel historik Jozefom Jablonický. Človek, ktorý v čase normalizácie zachraňoval povesť slovenských historikov.

Eva Čobejová

Dúfam, že nasledujúce dni budú médiá plné nekrológov, spomienok, hodnotení tohto pozoruhodného historika, skromného, pokorného, poctivého.
Dúfam, že raz vznikne aj Cena Jozefa Jablonického, ktorá bude udeľovaná tým historikom, ktorí sa odvážia ísť aj proti prúdu a poctivo hľadať historickú pravdu.
Dúfam, že spomienka na Jozefa Jablonického tu bude dlho silná a jeho vášeň pre históriu bude fascinovať a inšpirovať aj mladé generácie historikov.
O významne Jozefa Jablonického si hádam nasledujúce dni prečítame fundované články. Zatiaľ aspoň pár laických poznámok.
Jozef Jablonický nemal ten literárny talent, ako mal Ľubomír Lipták, a nebol to ani veľký rétor. Jeho štúdie občas pripomínali informačné zvodky o tom čo, kto, ako, s kým a prečo. Napriek tomu boli jeho práce fascinujúce a v čase komunizmu, keď písal len do zásuvky, mali z tých jeho zápiskov oficiálni historici strach. Tušili, že raz ich môže tento trpezlivý a nenápadný skúmač histórie totálne deklasovať.
Jablonický dokázal svoju nevýhodu – zákaz vstupovať do archívov – premeniť na výhodu. Mal talent vyšetrovateľa a keď zisťoval, ako sa veci diali, pripomínal občas roztržitého inšpektora Colomba. Mal podobnú charizmu. Ale bol reálny človek, nie filmová postava.

Keď skúmal Povstanie, ale aj päťdesiate roky rozprával sa najmä s pamätníkmi. A bol dobrý poslucháč, veľmi ľudský, ktorého zaujímali aj drobné detaily, nemal akademický odstup či nadhľad. A mal talent z tých čriepkov, ktoré trpezlivo zbieral, poskladať zaujímavý obraz udalosti. Navyše mnohým zraneným ľuďom, ktorých komunisti chceli vyčiarknuť z histórie, prinášal Jozef Jablonický zadosťučinenie už len tým, že si ich vypočul a svedectvo zapísal. V tomto bol nenahraditeľný.

Keď sme s ním robili novinové rozhovory, bol to vždy úžasný zážitok, hoci prepisovať a upravovať jeho rozbiehavé úvahy, vtipné odbočky a politicky nekorektné poznámky, bola ťažká práca. Ale robili sme to radi. Veľmi radi.
Možno sme to mali robiť aj častejšie.

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite