Už pred začiatkom aktuálneho turné sme s ním telefonovali a tak sme vedeli, že napriek plachosti na pódiu je Mark Lanegan celkom priateľský a často aj vtipný človek. To všetko sa pri osobnom stretnutí potvrdilo. Keď sme si spolu s kolegom Petrom Bálikom a s Ninou Strenkovou z Rádia_FM sadli do jeho šatne a zapli diktafóny, pozorne počúval naše otázky a snažil sa na ne čo najpresnejšie odpovedať.
Nedávno mal na Slovensku premiéru film Johna Hillcoata Zem bez zákona s hudbou Nicka Cavea a Warrena Ellisa, v ktorom je aj niekoľko tvojich pesničiek. Ako došlo k tejto spolupráci?
Jednoducho mi zavolali a spýtali sa, či to chcem urobiť. Celý život som chcel nahrať pieseň Cpt. Beefhearta Sure 'Nuff Yes I Do, ktorú som počúval ešte ako dieťa vo svojej izbe a teraz sa to podarilo. Nick a Warren boli, samozrejme, fantastickí. Bolo pre mňa veľkým potešením spolupracovať s nimi.
Je ti tá téma vyrábania pálenky počas prohibície blízka?
Som si istý, že niektorí z mojich predkov takto pálenku vyrábali. Vlastne som si tým celkom istý.
Asi to bude tvojimi írskymi koreňmi.
Určite. (Smiech.)
Bývaš v Los Angeles. Ako prostredie, v ktorom žiješ ovplyvňuje tvorbu tvojich piesní?
Pochádzam z východnej časti štátu Washington, kde sú púšte. Čiže vyrastal som v radostnom, slnečnom prostredí. Potom som žil desať rokov v Seattle, kde takmer denne prší. Práve tam som začal robiť sólové albumy a niekto vtedy povedal, že medzi ponurosťou toho mesta a ponurosťou mojich piesní musí byť súvislosť. Nie som si istý, či je to tak. Žijem už 15 rokov v Los Angeles a stále robím ponuré piesne.
Svoj prvý sólový album si nahral v roku 1989. Kapela Screaming Trees, v ktorej si pôsobil bola vtedy vo výbornej kondícii. Čo ti v tej kapele chýbalo, keď si sa rozhodol robiť sólové veci?
Pracoval som v sklade miestnej siete hudobných obchodov v Seattle. Uvidel som tam box set albumov Nicka Drakea, myslím, že sa to volalo Fruit Tree. Pýtal som sa kolegu, čo to je a on povedal, že to je výborné a že to musím spoznať. Nahral mi na kazetu Drakea, Tima Buckleyho a Leonarda Cohena, ktorého som vtedy ešte nepoznal. Presne v tom istom čase som začal trochu hrať na gitare a robiť pesničky. Dovtedy som spieval iba v Screaming Trees, čo mi spôsobovalo bolesť hlavy viac-menej každý deň, spieval som mimo svojho prirodzeného rozsahu a celé to bolo dosť hlučné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.