Pred pár dňami som mal možnosť prednášať o skúsenostiach reportéra a fotografa s tým, ako sa ľudia v krízových oblastiach sveta (Kosovo, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Afganistan, Haiti a podobne) vyrovnávajú s následkami vojen a prírodných katastrof. Na konferenciu Psychotraumatológia – Attachment – Psychoterapia ma pozval jej organizátor, primár trenčianskej psychiatrie Jozef Hašto. Nikdy predtým som nemal možnosť rozprávať pred natoľko odborným publikom. Predsa len, keď vás dve hodiny pozoruje 37 psychoterapeutiek a 3 psychoterapeuti, dá to zabrať. A pochopiteľne, skúmajú nielen tému, o ktorej hovoríte, ale aj vás samotného. Detaily, ak dovolíte, si nechám pre seba.
Na konferencii venovanej traumám rôzneho druhu bol každý príspevok zaujímavý. Nielen tie úzko odborné. Filozof Egon Gál hovoril o pôvode morálky, o vrodených morálnych inštinktoch, aj o tom, že vinu niekedy prežívajú vo väčšej miere obete ako páchatelia. O holokauste hovorili aj historici Ivan Kamenec a Katarína Hradská. Literárny vedec Peter Zajac pútavo hovoril o Jánovi Johanidesovi, autorovi úzkosti. Čech Dan Pokorný, ktorý prednáša na univerzite v nemeckom Ulme, priblížil pozoruhodný výskum s mamičkami na novorodeneckom oddelení. Ukázal, že na to, či a ako prežívame traumy, má väčší vplyv to, do akej miery sme ukotvení v bezpečných vzťahoch s najbližšími než to, aká katastrofa nás objektívne postihla.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.