A tak sa v Británii kampaňuje ostošesť. Liberálni demokrati kampaňujú tak, že oscilujú medzi pravým a ľavým smerovaním. To preto, lebo pri ďalších voľbách, nech už tie budú kedykoľvek, môžu dosť naisto počítať s pozíciou jazýčka na váhach. Takmer bez ohľadu na volebný výsledok. Ak totiž vyhrá Konzervatívna strana (čo podľa súčasných prieskumov nevyzerá veľmi pravdepodobné), liberálni demokrati si pripomenú svoje pravicové sklony a pridajú sa k nej. Ak vyhrajú labouristi (a napríklad podľa Guardianu sa o to nebudú musieť ani veľmi snažiť), liberálni demokrati to budú mať ešte o niečo jednoduchšie. Postačí, ak konzervatívcom vyhodia na oči všetky nezhody, ktoré s nimi počas spoločného koaličného vládnutia absolvovali. Každý predsa vie, že počas takého vládnutia sú nezhody na dennom poriadku. A potom sa liberálni demokrati s verejným výdychom úľavy pripoja k vládnucim labouristom.
Aby mali liberálni demokrati spoľahlivo poistený svoj koaličný potenciál pre obidve veľké strany, robia, čo môžu. Kritizujú nedostatky environmentálnej politiky u konzervatívcov. Potom zase kritizujú prílišnú prepojenosť labouristov s odbormi. Odmietajú zvyšovanie daní – veď sú liberáli. Ale pozor, odmietajú aj znižovanie daní, ak by sa náhodou malo dotknúť najvyššieho príjmového pásma – veď sú jasne sociálni, či nie? A aspoň v médiách predvádzajú veľké imaginárne rošády svojich vodcov. Ľavé krídlo libdemákov pravidelne mediálne popravuje súčasného lídra Nicka Clegga pre jeho pôsobenie v Cameronovej vláde. Pravé krídlo zase pravidelne robí ústupky tomu ľavému a vzápätí víťazne deklaruje, že Nick Clegg je ten jediný, komu by strana mala dať podporu, ak nechce po ďalších voľbách odkráčať do zabudnutia. Veď Nick Clegg je ten, ktorý dostal stranu do vlády, či nie?
To všetko si nepochybne žiada veľa energie, až div, že jej libdemákom zostáva aj na vládnutie v koalícii s konzervatívcami. (Rovnako sa však možno vyjadriť aj o konzervatívcoch, ktorým Damoklov meč volieb visí nad šijou čoraz nižšie.)
A po toľkej vynaloženej energii sa ešte liberálnym demokratom môže pritrafiť jedna veľmi, veľmi nepríjemná vec. Ak v ďalších voľbách získa niektorá z dvoch hlavných strán jednoznačnú väčšinu, ak nebude hroziť tá situácia s do popuku dvojzmyselným anglickým názvom hung parliament, rola jazýčka na váhach bude zbytočná a celé libdemácke kampaňovanie počas vládneho obdobia vyjde navnivoč. Akurát získa trpko vtipnú pointu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.