Vezmite si napríklad taký Krakow, mesto, v ktorom trávim niekoľko dní a z ktorého píšem aj tento blog.
Bez akýchkoľvek pochybností ide o najkrajšie poľské mesto. Je v ňom história, kultúra, dejú sa v ňom zaujímavé hudobné, filmové či divadelné festivaly, je tu fungujúce letisko, sú v ňom veľmi dobré reštaurácie aj hotely. V blízkych Wadowiciach sa narodil Ján Pavol II., v centre mesta vám núkajú organizované výlety do Osvienčimu a do soľnej bane vo Wieliczke, samotné krakowské Stare miasto je nádherné: čo budova, to historický skvost a celé to kompaktne drží pokope. Je tu bezpečne, ľudia sú priateľskí, jedlo chutné, ceny primerané. Prosto: turistický raj.
Lenže tých turistov je tu priveľa. Zašiel som si včera na Rynek glówny a chvíľami som sa cítil ako na akejsi spontánnej demonštrácii: ulice boli plné ľudí, z krásnych miest sa vytratila intimita. Vošiel som do kostola, snažil som sa na chvíľu stíšiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.