Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Antiuhorka: nezabudnuteľné leto 2012

.martin Hanus .názory

Tohtoročný júl a august sa úplne vysmiali novinárskej povere: Leto je vraj uhorková sezóna, keď treba dovolenkovo zregenerovať pred príchodom udalosťami nabitej „horúcej jesene“.

Lenže novinár mieni, rok 2012 mení. Keby sme boli niečo tušili, určite by sme si tohtoročné dovolenky naplánovali na apríl a máj - a „uhorku“ očakávali v plnej personálnej zbroji. V závere sezóny je aspoň príležitosť zhrnúť si všetky topudalosti, ktoré sa nám toto leto prevalili.
1. Odvolanie arcibiskupa Bezáka
Autor týchto riadkov musí priznať, že sa ešte nikdy nestretol s toľkými negatívnymi reakciami čitateľov na svoju prácu ako pri tejto téme. Keď som po stretnutiach s biskupmi, zasvätenými laikmi aj kňazmi dospel k záveru-nezáveru, že zatiaľ neviem, prečo bol Róbert Bezák odvolaný (pričom som na jednom príklade z obdobia vizitácie upozornil, že Bezák mal naozaj zvláštny prístup k vysviackam, ktorý mu v cirkvi škodil), jeden z verejne činných čitateľov mi napísal, že môj text je na úrovni anticharty.
Tieto reakcie sa môžu zdať novinárovi prehnané, ale ony skôr ukazujú len to, ako hlboko táto udalosť zranila tunajších ľudí: Bezák si za tri roky získal srdcia mnohých veriacich aj neveriacich, bol antipólom k svojmu predchodcovi Jánovi Sokolovi a jeho neblahému dedičstvu, nehovoriac o tom, že pre mnohých symbolizoval novú tvár slovenskej cirkvi v 21. storočí. Všetci automaticky rátali s tým, že mladý arcibiskup bude túto tvár formovať ešte štvrťstoročie. Až prišlo tajomné rozhodnutie Vatikánu, ktoré nemalá časť verejnosti vidí ako nespravodlivú intrigu. Pre mňa samotného je to odvolanie naďalej hádankou s otvoreným koncom.
2. Ficova dôchodková revolúcia
Jej hlavnou tragédiou nie je ani tak okresanie príspevkov do druhého piliera z 9 na 4 percentá (s postupným nábehom na šesť percent). Slovenský kapitálový pilier bol naozaj robustný, čoho dôsledkom boli obrovské prepady pri financovaní priebežne vyplácaných dôchodkov – práve z tohto dôvodu za druhej Dzurindovej vlády oponoval istý čas deviatim percentám aj sám Ivan Mikloš. 
Väčším problémom pre dôchodkový systém je zavedenie dobrovoľného vstupu pre prvopoistencov, čo sa rovná dlhodobo jeho faktickej likvidácii. Od septembra totiž štát nebude začínajúcich pracujúcich automaticky zaraďovať do okresaného 4-percentného piliera, ale nechá ich do svojho 35 veku života rozhodnúť, či doň vstúpia. Ficova dobrovoľnosť síce vyzerá fantasticky liberálne, ale pre celý systém má fatálne dôsledky. Štát mohol dobrovoľnosť zrealizovať aj presne opačne: prvopoistenec by bol automaticky začlenený do druhého piliera a do 35. roku by sa rozhodol, či v ňom ostane alebo vystúpi. Takže prečo si Smer vybral prvú cestu? Ako by povedal o novej schéme z dielne Smeru svetoznámy americký ekonom Richard Thaler, ide o jasný „nudge“, teda postrčenie ľudí, aby do druhého piliera nevstupovali (Thaler: „Väčšina z nás je zaneprázdnená, naše životy sú zložité a nemáme čas, aby sme všetko premýšľali a analyzovali“). Koľkým mladým sa bude chcieť podstupovať prihlasovaciu tortúru, ktorá sa týka niečoho takého hmlistého a vzdialeného ako vlastného života na dôchodku? Bude ich napokon desať, dvadsať alebo pri skvelej kampani DSS-iek dokonca až tridsať percent?
Až teraz prichádza najväčšia tragédia: v súčasnosti pracuje šesť ľudí v produktívnom veku na jedného človeka v poproduktívnom veku. O 50 rokov bude tento pomer zhruba 1,5 ku 1. Keby slovenská národná ľavica, ktorá bude zrejme nadlho dominantnou silou, po deštrukcii druhého piliera čo i len kútikom úst naznačila, že si uvedomuje demografický problém a chce preto vrhnúť všetky prostriedky na aktívnu populačnú politiku (či aspoň vynájdenie lieku, vďaka ktorému budú dnešní tridsiatnici do 75-ky čulí a zdraví pracanti), jeden by spával pokojnejšie. Lenže v okolí Roberta Fica okrem istej ideologickej vášne a najmä túžby získať rýchle peniaze na zníženie deficitu, nič iné nevidieť. Kompetentný rezortný minister, bakalár Ján Richter, sa vyzná predovšetkým v účtovníctve Smeru. A jeho predchodkyňa Viera Tomanová sa okrem iného preslávila myšlienkou, že „demografia nie je dogmou“ (nie je pritom isté, či si slovo demografia nezamenila s demokraciou – pozn. autora).
3. Hedviga na psychiatriu?
Ako povedal klasik, je to viac než zločin - je to chyba. Pri tejto kauze to platí v obrátenom garde: Snaha dvoch psychiatrov (M.Čerňan, E.Mokrášová) a prokuratúry poslať Hedvigu Malinovú-Žákovú do psychiatrického ústavu je viac než chyba - je to zločin. Tým väčšmi, že podľa všetkého idú motívy v stopách hlavného znalca prokuratúry, dekana LF UK Petra Labaša, pričom ich cieľom je spochybniť Hedviginu vierohodnosť. A opäť bezprávnym spôsobom vyvliecť zo šlamastiky prokuratúru, ktorá ani po 6 rokoch nevie dodať jediný dôkaz o tom, že Hedviga si mala „samoútok“ vymyslieť. Šialenstvo.
Ale napriek všetkému jedna dobrá správa prebíja ostatné: kým Lekárska fakulta podržala Labaša a už sotva ju môže niekto nazvať elitnou inštitúciou (v morálnom zmysle slova), proti prokuratúre, Čerňanovi a Mokrášovej sa ozval výbor Psychiatrickej spoločnosti. 
 
4. Diplom Jána Figeľa
Denník SME odviedol dobrú prácu, keď upozornil na dizertačnú prácu, za ktorú nemal predseda KDH dostať nikdy žiaden diplom, keďže bola čistým výsmechom. Vzhľadom na slovenské pomery to ešte nie je pointa celej kauzy. Tou je fakt, že Figeľ sa nehanbil vystúpiť pred médiami a tento výsmech obhajovať ako svoj nemalý – predsa európsky! - príspevok slovenskej vede. A dokončením celej pointy je, že doráňaného Figeľa už nemá na čele KDH ani kto vymeniť (solitér Procházka, ktorý má v rodnom hnutí lipšicovský imidž, je bez šance).
Mimochodom, Figeľov príbeh ukazuje, aká je politika vrtkavá, občas aj spravodlivo vrtkavá. Keď som pred vyše tromi rokmi písal, prečo bude Figeľ zlým šéfom kresťanských demokratov, mnohí sympatizanti hnutia, ktorým sa príchod eurokomisára podobal na začiatok pozemskej spásy, v tom videli autorove zlomyseľné predsudky. A dnes? Na Figeľovu obhajobu sa stavajú už len najskalnejší straníci. Ostatní vidia hnutie, ktoré nemá témy, utápa sa v nemohúcnosti a na jeho čele je politik, ktorému viac záleží na statuse a zdaní než na obsahu politiky.
5. Pussy Riot
Na tomto prípade nie je normálne vôbec nič. Neprimeraný je trest (vyšetrovacia väzba a rozsudok dva roky v trestaneckej kolónii), ale celkom neprimeraná je aj globálna reakcia naň. No a najmenej normálna je samotná skupina dievčat, ktorej slabomyseľné výčiny v múzeu, obchode či v chráme, s kuklami i bez kukiel, považuje časť západnej verejnosti a médií za úplne legitímne umelecké protesty s nárokom na slobodu slova. Vyrábanie nových bojovníčiek za ruskú slobodu však môže byť kontraproduktívne. Časť protiputinovských kritikov sa obáva, že mimoriadny mediálny úspech PR odradí od opozície nemalý počet Rusov, ktorí inak nad režimom čoraz viac pochybujú.
Viacerí slovenskí čitatelia sa našli v spisovateľovi Viktorovi Jerofejevovi, ktorý píše: „Bohorodička, daj Putinovi rozum.“ Ale v tejto súvislosti je trefnejšia azda iná veta: „Bohorodička, daj rozum nám všetkým.“
6. Weidmann verzus Draghi
Čo sa týka eurokrízy, toto leto naozaj pôsobilo uhorkovo, situácia na finančných trhoch bola relatívne pokojná. No zdanie klame, pretože v zákulisí Európskej centrálnej banky (ECB), na ktorú upína zrak celý svet, to vrie. Zatiaľ čo šéf ECB Mario Draghi chce vo veľkom štýle nakupovať dlhopisy krízových štátov (s tou podmienkou, že musí ísť o štáty, ktoré sa dostali pod euroval a sú teda nútené sanovať a robiť reformy), prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann o tom ani nechce počuť. A čo je prekvapivejšie, ich vzájomný spor sa toto leto nezmierňuje, ale vyhrocuje. Ešte na jar viacerí špekulovali, že Weidmann svoj nesúhlas len hrá, aby zmiernil odpor protiinflačných jastrabov v ECB, pričom v skutočnosti kryje chrbát Draghimu. Dnes je už jasné, že to bola chybná úvaha. V rozhovore pre posledný Der Spiegel odložil Weidmann nabok diplomatické servítky, a otvorene spochybnil Draghiho plán - financovanie ohrozených štátov prostredníctvom ECB vraj „môže vyvolať závislosť ako u drogy“ a nič podstatné nevyrieši. Na Weidmanna si mal už zohnať telefónne číslo aj americký prezident Barack Obama, ktorý ho hodlá spolu s ďalšími presvedčiť, aby nebol taký tvrdohlavý. Čaká nás teda horúca jeseň, aspoň táto novinárska povera funguje.  
7. Matica a Hlinkov prst
Ale vráťme sa ešte na Slovensko, a doprajme si záverom trochu uhorky. Matica slovenská sa pod vedením Mariána Tkáča síce snaží o zásadnejšiu zmenu imidžu, ale zdá sa, že ide o ambíciu, ktorá presahuje horizonty tohto storočia. Ako informoval denník Plus jeden deň, šéf Matice oznámil, že sa našiel Hlinkov prst kdesi v Amerike. Ale Matica bude vraj opatrná, všetko „musí prejsť procesom verifikácie“. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite