Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Plastici a Pussy Riot

.peter Bálik .názory

Je zarážajúce, ako sú si podobné dva politické procesy. Jeden sa odohral v roku 1976 v komunistickom Československu, druhý tanto týždeň v Rusku.

Peter Bálik

Kapela The Plastic People Of The Universe a Pussy Riot. Aj keď sa odohrali v inej dobe, ako veľmi sa podobajú.
Keď som sa dočítal, že tri Rusky boli odsúdené za výtržníctvo, schválne som hľadal, za čo vlastne boli v sedemdesiatych rokoch minulého storočia odsúdení Plastici a ich kolegovia. No hádajte. No predsa za výtržníctvo!
Vtedy komunistické úrady zatkli šesťnásť ľudí, z ktorých potom časť obvinili, že v roku 1971 až 1976 sa „aktívne zúčastňovali vystúpení amatérskych bítových skupín a spevákov, počas ktorých boli uvádzané verejne texty piesní, obsahujúce mnohé hrubé neslušnosti, čím naplnili skutkovú podstatu trestného činu výtržnícva.“ Súdy im vtedy navrhovali trest od niekoľkých mesiacov až do troch rokov väzenia. Zo šesťnástich zadržaných nakoniec odsúdili štyroch, Ivan Martin Jirous, čiže Magor ako manažer Plastikov dostal 18 mesiacov, Pavel Zajíček, člen DG 307 rok, saxofonista a textár Plastikov Vráťa Brabenec s kňazom a pesničkárom Sváťom Karáskom osem mesiacov.
Máša, Kaťa a Naďa z Pussy Riot dostali dva roky na tvrdo. Až ma z toho mrazí.
Je tu aj ďalšia podobnosť. Obžaloba sa nemala čoho chytiť a tak sa zamerala hlavne na vulgarizmy v textoch Sváťu Karáska a Pavla Zajíčka, napriek tomu, že ich v 65 piesňach a básňach našla iba zopár. Obžalovaným nepomohlo, že sa za nich postavil napríklad neskorší nositeľ Nobelovej ceny, básnik Jaroslav Seifert alebo profesor filozofie Jan Patočka. Obhajoba dala vypracovať niekoľko znaleckých posudkov, vyvracajúcich vulgárnosť textov, ktoré súdy vôbec nezobrali na vedomie. Podobným spôsobom sa zachoval aj moskovský súd, oba posudky, ktoré dala obhajoba Pussy Riot vypracovať a ktoré jednoznačne vyvrátili, že by Pussy Riot svojim krátkym vystúpením v kostole spôsobili ujmu ruskej pravoslávnej cirkvi súd zmietol zo stola a dal vyrobiť tretí, aby im sadol s textom obžaloby. Plastici boli odsúdení „za rozvracanie štátu a zlý vplyv na mladých“, tri ruské punkerky za „hanobenie cirkvi, čím narušili spoločenský poriadok“, čo je v oboch prípadoch nezmysel, ktorý by neobstál na súde v žiadnej demokratickej krajine.
Všimnite si, ako to každý z represívnych a amorálnych režimov hrá práve na morálku. Dobré, nie? A čo poviete na to, že oba režimy označili nekonformných ľudí za organizované skupiny s cieľom škodiť, akoby z nih chceli spraviť teroristov.
V oboch prípadoch sa za nespravodlivo obžalovanými postavili známe osobosti z doma, aj zo zahraničia, ale vo verdikte súdu to nezohralo úlohu. No v prípade Plastikov sa stala jedna pozoruhodná vec – ich prípad bol spúšťačom vzniku Charty 77. Možno k niečomu podobnému dôjde aj v Rusku. Nie všetci patria k väčšinovému stádu, putinovským pätolízačom a arogantným kágebákom.
V jednej veci sa ich prípady odlišujú. Plastici neboli nikdy politickou kapelou, politickú kapelu z nich urobili komunisti, ktorí nemohli prežiť to, že skupina ľudí sa rozhodla žiť mimo ich štruktúr. Pussy Riot sú naopak výsostne politickou kapelou, ktorá od začiatku ruský režim provokovala svojimi vystúpeniami. No obe zoskupenia skončili rovnako, pretože fungovali alebo fungujú v neslobodných krajinách.
Keď som sa hrabal v súdnom procese s Plastikmi, narazil som na vetu českého filozofa Jana Patočku, ktorý skvele pomenoval vtedajšiu situáciu. Jeho slová sedia aj na Pussy Riot: „Jen tolik je jisté, že okolní svět má mezi svými prostředky jako jedno z nejsilnějších zdání, pomluvu, výrobu obrazů; má možnost ukázat je pravým opakem toho, čím jsou; pokryje je nánosem špíny, aby se jevili, jak si to sám přeje: budou mu šiřiteli mravních nákaz, stanou se morbidními zjevy. A s takovými pak pryč před soud, do vazby a vězení, a pak jim narazit na hlavu Hádův čepec neviditelnosti, obklopit je mlčením, ignorovat jejich existenci, zakázat uvádět i jejich jména.“

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite