Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ľudská stránka krízy

.marína Gálisová .názory

Grécku toto leto akosi nepraje. Kríza odstrašila časť zahraničných turistov a tí, ktorí prichádzajú, míňajú peniaze opatrnejšie. Pokračujúce škandály so zázračne vidiacimi slepcami podnecujú v ostatných európskych krajinách pocit nadradenosti a dojem, že v Grécku je nenapraviteľný neporiadok. Až také jednoznačné to však nie je.

Marína Gálisová

Po prvé, neporiadok v sociálnej sieti je jej vrodenou črtou, nie dôsledkom národných špecifík. Niet sociálneho zabezpečenia, ktoré by nebolo zneužívané. Aj u nás sú rodiny, ktoré sú „v hmotnej núdzi“, využívajú všetky úľavy s tým spojené a zároveň sa vozia na autách drahých značiek. Nie je to klišé, je to pravda. A čo sociálny systém v USA? Nie tak dávno sa tam riešil problém, ako to, že ľudia si na potravinové lístky, ktoré dostávajú tí najchudobnejší, môžu nakúpiť tzv. organické – a veľmi drahé – potraviny. Veľmi výrečná je tiež fotografia, ktorá obehla internet – prvá dáma USA, Michelle Obama, dobročinne brigáduje vo vývarovni pre bezdomovcov. Keď nakladá jedlo na tanier, jeden z týchto bezdomovcov si ju fotí na BlackBerry, teda mobil, aký podľa komentára stojí asi 500 dolárov.

A po druhé, vynaliezavosť, s akou mnohí ľudia využívajú a zneužívajú všetky benefity, k akým sa môžu, či už legálne, pololegálne alebo celkom ilegálne dostať, tiež nepozná hranice. Ani hranice geografické, ani tie sociálne. Anna Bubeníková určite nepatrí k sociálne odkázaným. Veľmi zaťažko jej však padne vzdať sa niekoľkých tisícok mesačne, ktoré dostáva od krízou a pomoc vyžadujúceho Grécka. Ani sa jej nechce zverejniť, koľko a za čo to vlastne dostáva. Veď Grécko platí, či nie?
Nuž áno, Grécko platí a platiť bude – tým vyvoleným. Pozrime si príklady zo súkromného sektora. V gréckom hoteli, kde drú celé šíky brigádnikov, je úplne jasné, kto je vyvolený a kto nie. Brigádnici, z deväťdesiatich deviatich percent mladí ľudia zo zahraničia, nie Gréci, dostávajú mesačne nejakých 390 eur. A grécky vedúci zmeny, ktorý na nich dozerá, dostane mesačne dve tisícky. Potom sa človek pýta, prečo v tých hoteloch na ostrovoch nebrigádujú domáci – veď nezamestnanosť je vysoká a turistická sezóna môže človeka zamestnať aj na pol roka! Odpoveď je po zistení týchto čísel jasná. Domáci by za 390 eur mesačne asi ani nevstal z postele. Zábavno-smutná pritom môže byť aj situácia, keď domáci pracujú. V lekárni v hlavnom meste ostrova Rodos stoja za jedným dvojmetrovým pultom tri lekárničky, Grékyne. Štvrtá stojí za dverami a pýta sa zákazníkov, len čo vojdú, čo si prajú. Tieto štyri ženy dokážu vyvolávať dojem intenzívnej činnosti, len zákazník je zmätený, lebo jedna tovar vyberá z regála, druhá ho balí, tretia prijíma peniaze a štvrtá vydáva drobné. Ak je bizarná prezamestnanosť v súkromnom sektore, ako to, preboha, môže vyzerať v tom štátnom?
Ľudská stránka krízy je v Grécku očividná. Ale netešme sa. Príklad Anny Bubeníkovej dokazuje, že nároková mentalita nie je ani zďaleka záležitosťou Grékov. Možno u nás nenájdete štyri páry farmaceuticky vzdelaných očí za jedným malým pultom. Nároková mentalita a podvodnícke maniere tu však kvitnú jedna radosť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite