Po prvé, neporiadok v sociálnej sieti je jej vrodenou črtou, nie dôsledkom národných špecifík. Niet sociálneho zabezpečenia, ktoré by nebolo zneužívané. Aj u nás sú rodiny, ktoré sú „v hmotnej núdzi“, využívajú všetky úľavy s tým spojené a zároveň sa vozia na autách drahých značiek. Nie je to klišé, je to pravda. A čo sociálny systém v USA? Nie tak dávno sa tam riešil problém, ako to, že ľudia si na potravinové lístky, ktoré dostávajú tí najchudobnejší, môžu nakúpiť tzv. organické – a veľmi drahé – potraviny. Veľmi výrečná je tiež fotografia, ktorá obehla internet – prvá dáma USA, Michelle Obama, dobročinne brigáduje vo vývarovni pre bezdomovcov. Keď nakladá jedlo na tanier, jeden z týchto bezdomovcov si ju fotí na BlackBerry, teda mobil, aký podľa komentára stojí asi 500 dolárov.
A po druhé, vynaliezavosť, s akou mnohí ľudia využívajú a zneužívajú všetky benefity, k akým sa môžu, či už legálne, pololegálne alebo celkom ilegálne dostať, tiež nepozná hranice. Ani hranice geografické, ani tie sociálne. Anna Bubeníková určite nepatrí k sociálne odkázaným. Veľmi zaťažko jej však padne vzdať sa niekoľkých tisícok mesačne, ktoré dostáva od krízou a pomoc vyžadujúceho Grécka. Ani sa jej nechce zverejniť, koľko a za čo to vlastne dostáva. Veď Grécko platí, či nie?
Nuž áno, Grécko platí a platiť bude – tým vyvoleným. Pozrime si príklady zo súkromného sektora. V gréckom hoteli, kde drú celé šíky brigádnikov, je úplne jasné, kto je vyvolený a kto nie. Brigádnici, z deväťdesiatich deviatich percent mladí ľudia zo zahraničia, nie Gréci, dostávajú mesačne nejakých 390 eur. A grécky vedúci zmeny, ktorý na nich dozerá, dostane mesačne dve tisícky. Potom sa človek pýta, prečo v tých hoteloch na ostrovoch nebrigádujú domáci – veď nezamestnanosť je vysoká a turistická sezóna môže človeka zamestnať aj na pol roka! Odpoveď je po zistení týchto čísel jasná. Domáci by za 390 eur mesačne asi ani nevstal z postele. Zábavno-smutná pritom môže byť aj situácia, keď domáci pracujú. V lekárni v hlavnom meste ostrova Rodos stoja za jedným dvojmetrovým pultom tri lekárničky, Grékyne. Štvrtá stojí za dverami a pýta sa zákazníkov, len čo vojdú, čo si prajú. Tieto štyri ženy dokážu vyvolávať dojem intenzívnej činnosti, len zákazník je zmätený, lebo jedna tovar vyberá z regála, druhá ho balí, tretia prijíma peniaze a štvrtá vydáva drobné. Ak je bizarná prezamestnanosť v súkromnom sektore, ako to, preboha, môže vyzerať v tom štátnom?
Ľudská stránka krízy je v Grécku očividná. Ale netešme sa. Príklad Anny Bubeníkovej dokazuje, že nároková mentalita nie je ani zďaleka záležitosťou Grékov. Možno u nás nenájdete štyri páry farmaceuticky vzdelaných očí za jedným malým pultom. Nároková mentalita a podvodnícke maniere tu však kvitnú jedna radosť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.