Dnes je zjavné, že Richard Sulík a mnohí ďalší mali pravdu, keď pred dvomi rokmi hovorili, že Grécko nemá zmysel zachraňovať za peniaze, ktoré v súčasnosti spolu s pôžičkami z medzibankového platobného systému Target dosahujú hodnotu okolo 460 miliárd eur. 11-miliónová krajina sa tým stala pre 330-miliónovú eurozónu (a najmä 82-miliónové Nemecko) olovenou guľou. Ale platí to aj opačne. Na základe programu EÚ a MMF je Grécko odsúdené minimálne na desaťročie ekonomickej stagnácie, pričom na jeho konci bude stále po uši zadĺženým štátom – lepšie povedané, po uši zadĺženým protektorátom. Mali by ste chuť byť Grékom v roku 2020?
Kľúčovým problémom je, že kým z jednej časti si môže Grécko za problémy samo, z druhej časti je za ne môže nevydarený experiment európskej spoločnej meny. Euro predsa privodilo situáciu, keď sa v Grécku vďaka lacnému úverovaniu dlhé roky nafukovali ceny aj mzdy. Nemecký topekonóm Hans-Werner Sinn hovorí, že ak chcú Gréci ostať v eurozóne a stať sa konkurencieschopnými, potrebujú znížiť cenovú úroveň najmenej o 37 percent, aby mohli konkurovať aspoň Turecku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.