Jeden z nich, nazvime ho štátnický, vedený viac-menej po politickej línii, ilustrovalo nedávne stretnutie prezidentov Slovenska, Česka a Poľska vo Vysokých Tatrách. Štátnici hovorili aj o spolupráci protredníctvom podpory cestovného ruchu (o ktorej, mimochodom, naši štátnici hovoria už dve desaťročia), podnikli výlet na Lomnický štít a zasadili zopár borovíc.
Prvé dámy spriatelených krajín sa okolo plesa vozili na koči. „Kochali sme sa krajinou,“ povedala Lívia Klausová a Silvia Gašparovičová ju doplnila: „Splnil sa nám sen a mohli sme priateľom ukázať krásu Tatier.“ Milé. Zdá sa, že Vysoké Tatry, fotogenické a vizuálne príťažlivé, nikdy nesklamú – napriek tomu, že stovky hektárov lesov pod štítmi zlikvidovala víchrica a požiare. Tatry naďalej priťahujú pozornosť turistov. To je dobre, držme im palce. Lenže Vysoké Tatry nie sú jediným magnetom, ktorý môže na Slovensko ťahať návštevníkov.
Nedávno som opäť cestoval severovýchodným Slovenskom. Kochal som sa krajinou, ktorá sa začína za Prešovom, pokračuje smerom na Bardejov, otáča sa na Svidník, Medzilaborce a Humenné. Motív cesty, z ktorej reportáž zverejňujeme v najnovšom vydaní .týždňa, bol netradičný: návšteva niekoľkých desaťročia zabudnutých cintorínov z prvej svetovej vojny, ktoré vďaka členom humenského Klubu vojenskej histórie Beskydy a ich partnerom z Česka, Poľska, Maďarska i Rakúska získavajú dôstojnú, novú tvár.
Práve putovanie po starých vojenských cintorínoch v okolí neveľkých dediniek na severovýchode Slovenska (s prechodom na poľskú stranu) môže byť jedným z výrazných prvkov oživenia prihraničného turistického ruchu v tejto časti krajiny.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.