V médiách sa už objavila správa, že na Košickej ulici v Bratislave dostali výpoveď prenajímatelia priestorov v objekte tzv. úpravne. Tento objekt sa začal meniť na príjemnú nákupnú uličku, ale nový investor má s ňou asi iné plány. Zaujímavé je, že v tomto prípade Jana Šulcová z Pamiatkového úradu SR navrhovala ako hodný pamiatkovej ochrany aj objekt úpravne, akurát že vtedajší majiteľ sa odvolal proti návrhu pamiatkárov a na ministerstve kultúry sa rozhodli, že pamiatkovo chrániť sa bude iba budova bývalej pradiarne na Svätoplukovej ulici. Ak sa teda nový majiteľ rozhodne objekt zlikvidovať, pamiatkári v tom budú nevinne.
Trošku iný prípad je objekt obchodno-spoločenského centra na Kamennom námestí v Bratislave (teda hotel Kyjev a obchodný dom Tesco). Aj v tomto prípade by majiteľ rád zbúral niektoré časti komplexu a postavil niečo nové. S protestom sa ozvali renomovaní slovenskí historici architektúry, ktorí sa obávajú, že významná stavba modernej architektúry na Slovensku, ktorú v roku 1960 navrhol arch. Ivan Matušík, bude zničená. (O tejto téme sme písali v .týždni 17/2012.) Preto pred dvoma rokmi architekti združení v skupine DOCOMOMO podali na Pamiatkový úrad SR podnet, aby vyhlásil túto stavbu za národnú kultúrnu pamiatku. Po tom, čo článok o tejto iniciatíve vyšiel v .týždni, sme obdržali aj stanovisko generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR Kataríny Kosovej.
V jej stanovisku sa píše, že poradný orgán riaditeľky, ktorým je Komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu, sa podnetom starostlivo zaoberala, oboznámila sa so všetkými dostupnými odbornými podkladmi, posúdila všetky kvalitatívne kritéria pre vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku a bude mať ešte pracovné rokovania o tejto téme. „Otázka ešte v súčasnosti nie je definitívne uzavretá najmä s ohľadom na zložitú problematiku definovania pamiatkových hodnôt z aspektu urbanistického vkladu tohto komplexu do mestského obrazu tejto vlny urbanizácie Bratislavy,“ píše sa v stanovisku šéfky pamiatkárov.
V liste je však aj veľmi dôležitá veta: „Predbežne môžeme uviesť, že za mimoriadne problematické považujeme rozhodovanie pod tlakom. Je zrejmé, že vyhlásenie predmetného komplexu za NKP je vyjadrením snahy zabrániť zbúraniu týchto stavieb.“
Pamiatkári odmietajú tlak a možno aj zodpovednosť za ďalší osud stavby. A ďalej sa v liste pripomína, že aj v súčasnosti požíva tento komplex status chránenej nehnuteľnosti v rámci pamiatkovo chráneného územia pamiatková zóna CMO Bratislava. Preto podlieha akýkoľvek zásah do hmotnej podstaty aj nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne rozhodnutiu krajského pamiatkového úradu a ten rozhodne, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov pamiatkovej ochrany tohto územia prípustný a určí podmienky pre vykonanie úpravy. Z toho vyplýva , že žiadne búranie, obostavanie či iné zmeny predmetných stavieb a ich okolia nemôžu byť vykonané bez súhlasu príslušného krajského pamiatkového úradu.
Riaditeľka Pamiatkového úradu SR ešte dodáva: „Vyriešenie problémov okolo súčasného Kamenného námestia a spodnej časti Námestia SNP, ktorého dominujúcou kompozíciou komplex obchodno-spoločenského centra Prior – Kyjev nepochybne je, vidíme skôr v spoločnom úsilí a dialógu vlastníkov nehnuteľností s významným vstupom predstaviteľov mesta a mestskej časti v spolupráci s hlavným architektom a ostatnými odborníkmi, aby sformulovali nástroje na vyriešenie problémových okruhov, súvisiacich predovšetkým s kultiváciou a humanizáciou daného priestoru, pričom sa budú koncepčne riešiť otázky dopravnej schémy a prípadnej nevyhnutnej urbanizácie , aby sa dokončil proces tvorby jedného z najdôležitejších verejných priestorov v Bratislave.
Pamiatkárom sa dá rozumieť – nechcú sa rozhodovať pod tlakom, nechcú byť tlačení k múru, nechcú byť aktivisti a ochranári, chcú postupovať profesionálne. Je to správny postoj, aj pochopiteľná motivácia. Lenže žijeme v trošku nenormálnych pomeroch. Investori a developeri ešte nemenia svoje plány podľa želaní verejnosti a chýba im aj vizionárskejšie zmýšľanie. Ide len o to, ako na malú plochu natlačiť čo najviac metrov štvorcových, ktoré sa dajú dobre predať či prenajať.
Ak by veci fungovali normálnejšie, tak by status národnej kultúrnej pamiatky naozaj nemusel byť nadužívaný a mohol by byť používaný len vo veľmi exkluzívnych záležitostiach. Lenže zatiaľ to tak nefunguje – a tak je tu tlak aj prosby, aby pamiatkári využili svoje zákonné možnosti a pomohli brániť to, čo má zmysel brániť a chrániť. A nielen objekty z dávnej minulosti, ale aj tie, ktoré majú výnimočné hodnoty modernej architektúry.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.