Je, aj keď vinníci v tomto prípade nie sú úplne jednoznační.
Lena Adelsohnová Liljerothová, švédska ministerka kultúry, sa zúčastnila na podujatí, ktoré sa konalo v štokholmskom Moderna Museet. V rámci happeningu bola vyzvaná, aby nakrájala určitý koláč – tortu v podobe nahej černošky ležiacej na stole. Torta mala za cieľ upozorniť na zverstvo, akým je ženská obriezka, čiže znetvorovanie ženských genitálií.
Ministerka vyzvanie poslúchla a zarezala, presne podľa inštrukcií, zhruba tam, kde by mala „tortová žena“ genitálie. Vzápätí sa ozvali strašné zvuky – hlava „tortovej ženy“ bola totiž živá. Autor inštalácie, Makode aj Linde, ktorý tortu vytvoril, sa na samotnej inštalácii podieľal ako jej súčasť. Jeho hlava, natretá načierno, vytŕčala zo stola na takom mieste, že sa zdalo, akoby patrila k neživému telu. Muž začal po nakrojení koláča napodobňovať bolestný krik a úpenie obrezávanej ženy. Ministerka, zrejme v rozpakoch, sa usilovne usmievala, a keďže na tanieri sa jej medzitým ocitol poriadny kus koláča, urobila čosi, čo možno považovala za vtipné – vložila túto porciu kričiacej hlave umelca do úst.
Po tom, čo Makode aj Linde zverejnil fotografie svojej „tortovej ženy“ na Facebooku, musí čeliť obvineniam z rasizmu. Rovnaké výčitky si vypočula ministerka. Odmietla, že by bola rasistkou. Išlo jej údajne o podporu slobody vyjadrovania v umení, ktoré má podľa nej aj právo urážať.
Na internete sa dá nájsť aj video zo spomínaného happeningu a treba uznať, že nie je pre slabé žalúdky. Švédsko sa sporí, či má ministerka odstúpiť (vyzývajú ju na to rôzne protirasistické organizácie), či sa jej má umelec za provokáciu ospravedlniť, či ministerka podporuje obriezku žien, alebo „len“ rasizmus, a čo bolo vlastne cieľom tohto podivného happeningu.
Nejde tu o rasizmus ani o slobodu vyjadrenia. Ide tu o istú mieru citu. Umenie má, samozrejme, právo aj urážať. V rámci slobody vyjadrenia, napokon, neraz aj uráža – vkus, názory, presvedčenie. To samo o sebe nemusí byť problém. Jedna vec je, čo urobí umelec, ktorý ide na trh minimálne so svojou umeleckou reputáciou. Iná vec je, čo má spraviť ministerka kultúry. Je tak veľa žiadať od nej, aby prejavila istú citlivosť? Aby odmietla účasť na čine, ktorý veľmi nepekne zaváňa brutalitou, aj keď má, údajne, pozitívny cieľ? Inými slovami, ministerka, sama žena, by jednoducho mala mať problém verejne zaboriť nôž do tela ženy, aj keď je to telo iba torta. Ak tento problém nemá, buď jej chýba základný vkus (nemala by byť aspoň mierna prítomnosť citu a vkusu podmienkou šéfovania ministerstvu kultúry?), alebo sa až infantilne túži prezentovať ako avantgardná žena so zmyslom pre „každú srandu“. V tom prípade jej chýba zrelé politické uvažovanie.
Čo nás čaká nabudúce? Bude nejaký minister protestovať proti násiliu na deťoch tým, že brutálne zbije napríklad tortovú podobu dieťaťa, a potom sa bude hájiť, že veď sa len podieľal na dobrej veci?
Ešteže to ministerka to napokon pochopila a zverejnila ospravedlnenie, v ktorom skutočne odlíšila zodpovednosť umelca od tej svojej. Či tento škandálik skutočne upriami pozornosť sveta na strašný osud týraných žien, to je ďalšia otázka. Niekto by ju mal položiť priamo švédskej ministerke, ktorá má teraz možnosť nejakým výrazným, pozitívnym a viac než happeningovým gestom podporiť svetový boj proti odsúdeniahodnej praktike ženskej obriezky.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.