Prvá návšteva maďarského politika na Slovensku po voľbách dopadla dobre. Nie pre to, ako sa správal štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh (jeho povýšenecký odkaz bol nemiestny), ale vďaka tomu, ako sa správal jeho slovenský náprotivok.
Tento prvý dotyk Orbánovej a novej Ficovej vlády otvára nové dejstvo našich vzájomných vzťahov. Mám pocit, že sme vstúpili do fázy, ktorú si pracovne dovolím nazvať - čakanie na Orbánovu provokáciu.
Začnime však trochu zoširoka.
Nastupujúca Ficova vláda má v slovensko-maďarských vzťahoch dobrú východiskovú pozíciu. Naše vzťahy s Maďarskom nezaťažuje kauza Hedvigy Malinovej, ani zastavenie prezidenta Sólyoma na slovenských hraniciach v roku 2009. Obidve kauzy sú urovnané a je to len dobre.
Druhou dôležitou správou je, že nový minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák si podľa kuloárnych informácii vyžiadal od Roberta Fica slovo, že s Maďarskom chce mať pokojné vzťahy. Aj to je dobre.
Treťou dobrou správou je, že po období, keď Slovensko fakticky nemalo voči Maďarsku zahraničnú politiku (dedičstvo tandemu Dzurinda-Radičová) a pozíciu vlády určovali z parlamentu jednotlivci ako Matovič a Procházka, sa zmení aj toto.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.