Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Cmorík je zlodej

.peter Bálik .názory

Nechcem zneužívať blog .týždňa na propagáciu mojej kapely Živé kvety, ale nemôžem inak. Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

Peter Bálik

Spomínam si, ako sa raz z Luciou šli poobede s gitarou v ruke a dvomi psami do Vinohradov odstrihnúť sa od hluku mesta s tým, že niečo skúsime zložiť. Rovno nad Hlavnou stanicou je cesta, ktorá vedia priamo k radom starých viničov, kam takmer nik nechodí a ktoré určite zmiznú z toho sveta, aby ich vystriedali domčeky milionárov. Uprostred kopca sme objavili starý veľký gauč, ktorý tam nejakí tínedžeri odniesli, aby sa mohli kochať pohľadom na otvorené mesto a opojenie z radov domov vylepšovať pivom alebo lacným vínom. Mal som jeden pekný gitarový motív, zahral som a od toho momentu sa začala odvíjať pesnička Bez konca. Najprv prišla sloha, potom došlo na refrén a keď sa Lucia pozrela až na horizont, videla v diaľke vrtuľe  zaspievala: Svet bez konca jé, jé, jé...
Vtedy sme vedeli, že pesnička, je hotová vtedy, keď sa nejakým zázračným spôsobom uzavrie. Piesne skladáme vždy dvaja, ja hrám na gitare a Lucia si len tak pod nose niečo spieva, inšpirujeme sa jeden druhým a zrazu je z toho pieseň, na papieri to vyznieva, že Lucia je autorom textu a ja hudby, ale v skutočnosti som spoluautorom textu aj ja, rovnako ako Lucia spoluautorom hudby. Jeden bez druhého, by piesne Živých kvetov nikdy nevznikli.
Bez konca nielenže vyšla na našom albume, ale podľa nej sme našu piatu platňu aj pomenovali. Luciu potom oslovili Ivan Štrpka, či by nechcela uverejniť nejaké texty v Romboide, kde nakoniec vyšli slová k pesničkám z Bez konca. Neskôr sa Lucii ozval manažér Petra Cmoríka Jozef Šebo, ktorý je povedal, že jeho zverenec zložil na jej slová, ktoré našiel v Romboide novú hudbu, že to znie  „mullerovsky“ a či nemá nič proti tomu, aby ich mohol Cmorík nahrať na svoj nový album.
Lucia samozrejme odmietla a svoj názor vyslovila v tedajšom rozhovore v SME zo 7. 2. 2008 : „Je moje náboženské presvedčenie, že nemôže prísť Peter Cmorik, zobrať si len tak slová našich pesničiek, urobiť k nim svoju hudbu a myslieť si, že to je pre nás pocta. To je len dôkaz toho, aký je šoubiznis. My si akoby okopávame, zalievame tú svoju záhradku ako v Tolkienovi a za plotom číhajú sily zla, ktoré čakajú, kedy budú môcť niečo ukradnúť z našej čistoty... Nepočula som ju. Nezaujíma ma. Nemôže byť predsa dobré, keď si niekto nezoberie pesničku tak, ako sme ju zložili, roztrhne ju na dva kusy a zoberie iba text. To považujem za takú bezočivosť k tej pesničke, že väčšiu si ani neviem predstaviť.“
Prešli štyri roky a zdalo sa, že je potom. Dokonca nám po čase prišla príhoda s Cmoríkom, ktorý sa chcel priživiť na našej hudbe smiešna. Ale mýlili sme sa. V sobotu nám z Írska napísal kamarát Hobit, že si mám pozrieť piatu minútu a štrnástu sekundu z reportáže na STV o predvolebných mítingoch. Strih a na pódiu stojí Cmorík a na celú sálu spieva:

Ešteže láska je vždy mimo zákon
Vždy uniká a vždy má náskok
Ešteže veci len tak sú
Bez nášho hnevu a súhlasu

Skoro som odpadol. Hobit nám povedal, že keď to objavil celú noc nespal s tým, že ako sme mohli dať Cmoríkovi súhlas. Odľahlo mu, keď mu Lucia povedala, že nie. Neskôr Hobit objavil na YouTube aj celú Cmoríkovu verziu. Vypočul som si ju a najprv som sa začal strašne smiať. Tak to je ten mullerovský prednes, o ktorom básnil jeho manažér!? Hrôza. Tak prázdne a nudné, že aj ti slová v jeho ústach nemali žiadny zmysel. A potom prišlo zdesenie. Došlo mi, že Cmorík nás v podstate okradol. Považujem to za hrubé, neférové správanie.
Hudbou sa zaoberám roky a čítal som o mnohých súdnych sporoch spojených s autorstvom, ale na takéto niečo som nikdy nenaďabil. Stáva sa, že nejaký skladateľ spraví hudbu na veľmi starý text, na ktorý sa za roky stratila hudba ale, že nejaká známa postava z hudobného šoubiznisu si zoberie text inej kapely s tým, že vie, že ide o text už hotovej piesne a spraví k nemu svoju hudbu. A hrá ju, aj keď jej autor povedal nie. Dokonca na mítingu SDKÚ, gorilej strany! Keby tú pieseň hral tak, ako sme ju obaja vymysleli, bolo by to v poriadku. Aj my hráme piesne iných, je to úplne normálna vec. Ale keď ju vykuchá, zoberie z nej slová a hrá to na verejnom mítingu SDKÚ a je za svoj výkon platený, tak je možné, došlo aj k porušeniu autorských práv.
V civilizovanom svete by sa to nikdy nestalo. No u nás to funguje inak. Predstavme si, že by Lucia súhlasila. Cmorík by sa stal spoluautorom, podal by prihlášku na SOZA a keby sa nebodaj z pesničky stal hit a rádiá by ho hrali, kasa by spravila cink. Všetci by boli spokojní - skladateľ, textár a aj manažér, ktorý by si tiež pripísal nejaké tie percentá. „Peňáze“ by sa len sypali! Presne s tým rátali, keď sa jej vtedy ozvali.  
Väčšina spevákov zo slovenského šoubiznisu je prázdna, potrebuje, aby im niekto písal slová do úst, pretože okrem hudobného talentu, nemajú nič, čo by ľuďom mohli ponúknuť. Potrebujú Peterajov, Filanov alebo Krauszov, inak by sa zmohli maximálne na „šuby-duby.“ Lenže my v takom svete nežijeme a ani nechceme žiť.

Ešte pripájam link na článok Lucie Piussi, ktorá napísala otvorený list Petrovi Cmoríkovi.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite