Politika je vznešená vec. Mal som to šťastie a videl som to zblízka. Keď som kedysi pracoval pre niektorých našich politikov, spoznal som ľudí, ktorí mali moc a dokázali slúžiť. A to človeka poznačí.
Občas to bola chvíľa po mítingu, keď sa s ministrom lúčili jeho voliči a ja som v povetrí cítil dôveru. Ozajstnú dôveru. Roky budovanú a rokmi vyskúšanú. Bolo to také silné, že ešte dnes si ten pocit dokážem živo vybaviť.
Inokedy to bol pocit dobre vykonanej práce. Ten pocit hreje vždy, pri každej práci. Ale v politike to bolo niečo viac. Napríklad, keď jeden poslanec presadil zrušenie dane z dedičstva. Poviete si, maličkosť. Vlastne nejde ani o veľa peňazí. Ale keď to považujete za morálne a správne a v parlamente dosiahnete väčšinu, pocítite krásu politiky.
Podobných momentov som zažil veľa. V Bratislave, v Bruseli alebo v Považskej Bystrici.
Ja však tieto voľby nejdem voliť, takže k téme.
To, že nebudem voliť, neznamená, že by som rezignoval na politiku. To ani náhodou. To rozhodnutie považujem naopak za skrz-naskrz politické.
Moje rozhodnutie nesúvisí ani s problémom menšieho zla. Menšie zlo existuje a je len prejavom realizmu, ak dokážeme menšie a väčšie zlo rozlíšiť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.