Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zbohom, Whitney

.peter Bálik .názory

Najprv Amy Winehouse, potom Etta James a teraz Whitney Houston. Akoby sa smrtka v posledných mesiacoch zamerala na speváčky.

Peter Bálik

Príčina smrti niekoľkonásobnej držiteľky Grammy nebola v nedeľu známa, ale dá sa predpokladať, že za odchodom divy popmusic treba hľadať jej život na naklonenej ploche.
Whitney Houston bola jednou z najvýraznejších speváčok druhej polovice osemdesiatych rokov. Čo do vokálnych možností bola asi aj najlepšou. Pochádzala z hudobníckej rodiny, jej mama Cissy Houston je dodnes uznávanou gospelovou speváčkou, jej krstnou mamou je Aretha Franklin a do rodiny Houstonovcov patrí aj speváčka Dionne Warwick.
Prvé hudobné krôčky si odkrútila v gospelovom zbore v rodisku New Jersey a neskôr vypomáhala so spevom mame počas gospelových vystúpení po kluboch. V pätnástich naspievala vokály do singlu speváčky Chaka Khan I am Every Woman, ktorý neskôr prespievala aj na multiplatinový soundtrack k filmu The Bodyguard. Keď vystupovala s matkinou gospelovou šou v New Yorku, všimli si ju ľudia z vydavateľsvta Arista a ihneď jej ponúkli zmluvu. Tú podpísala v roku 1983, ale debutový album jej vyšiel až o dva roky neskôr, pretože Arista si na svojej novej hviezde dala veľmi záležať. Úspech rovnomenného albumu Whitney Houston neprišiel hneď, najprv sa jej single šplhali len po černošských r and b rebríčkoch. Až tretia SP Saving All My Love For You bola tou piesňou, s ktorou speváčka vyhrala hitparádu na oboch stranách Atlantiku. Zrodila sa obrovská hviezda. Nielenže dobre vyzerala, ale dokonale spievala. Nasledujúci album s jednoduchým názvom Whitney bol ešte úspešnejší ako debut. Speváčka sa do sŕdc Američanov zapísala aj prednesom hymny Star Spangled Banner počas finále Super Bowlu v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive. Houstonovej podanie americkej hymny sa dodnes považuje za nedostihnuteľné.
Čoho sa dotkla, to v prvých rokoch profesionálnej kariéry, premenila na zlato., či už to bola pieseň pre olympiádu One Moment in Time alebo soundtrack k trháku The Bodyguard s megahitom I Will Always Love You, kde si popri Kevinovi Costnerovi zahrala hlavnú úlohu. Tento film, v ktorom Costner chráni slávnu speváčku a nakoniec sa do nej zamiluje a všetko skončí dobre, bol opakom jej súkromného života. V roku 1993 sa vydala za kontroverzného rapera Bobbyho Browna. Ich manželstvo síce vydržalo do roku 2007, ale pár tvoril titulky bulvárnych novín od prvých momentov súžitia. Hádky, domáce násilie a drogy. Najprv sa objavili správy o fajčení marihuany, neskôr sa k tomu pridala závislosť na kokaníne a hovorí sa, že v istý čas prepadla aj najnebezpečnejšej droge vôbec – cracku, ktorá dokáže vysať život z človeka ako upír. Dvakrát šla na liečenie, ale keď sa vrátila do starého života, prepadla závislosti znova.
Medzitým sa Whitney pokúšala vrátiť na hudobnú scénu, ale od roku 1992 vydala len tri radové albumy, čo bolo na talent jej rozmeru veľmi málo. 11. februára sa mala zúčastniť na párty ku Grammy Awards v Los Angeles, ktorú organizoval Clive Davis, jeden z mogulov hudobného priemyslu, ktorý ju začiatkom osemdesiatich rokov objavil v newyorskom klube. V ten istý deň pred galavečerom ju našli mŕtvu v hotelovej vani. Mala 48 rokov. Svedkovia posledných dní života speváčky povedali, že Whitney bola v zúboženom stave a z jej dychu šiel pach cigariet a alkoholu. Vôbec posledné vystúpenie absolvovala minulý štvrtok v losangelskom klube, v ktorom zaspievala úryvok z piesne Jesus Loves Me.
Whitney Houston za svoj život pozbierala veľké množstvo cien a z jej albumom sa predali milióny kusov po celom svete, no mier v duši nikdy nenašla. Škoda, že so svojím talentom nikdy neprekročila teritórium popmusic. Keby sa narodila o desať dvadsať rokov skôr, bola by istou soulovou legendou. Takto si ju hudobní kritici budú pamätať ako hviezdu osemdesiatych rokov. Presne ako na Facebooku poznamenal český kritik Pavel Klusák: „To je mně moc líto. 48 let. Byla z generace černý hudby, která ještě spadla do starýho poprockovýho zvuku, 80s, začátek 90s, z dnešního pohledu dost hnusný zvuky v aranžmá. (I když 140 000 000 nosičů to prodalo, o to nic.) Škoda, že se víc neproměnila po boku mladších holek. Takhle byla myslím aktivnímu publiku už dlouho lhostejná.“

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite