Neviem presne čím ma tie dva ošúchané single zo zbierky mojej staršej sestry upútali. Možno obrázkami na obale: boli na nich skutoční rockeri odfotení v miestnosti s bicyklom a boxerskými rukavicami, jeden z nich, klávesista, upieral do fotoaparátu smutný arogantný pohľad a ten sa mi páčil najviac. Alebo ma zaujali tým, že jedna skladba sa začínala presne tak ako zvučka televízneho programu Nad listami divákov? Alebo to bolo jednoducho preto, lebo všetci chlapci (a aj niektoré dievčatá) na našom dvore v Banskej Bystrici vedeli, že Marián Varga je jednoducho najlepší?
Isté je, že som Concerto In D, Hommage á J.S. Bach a Ulicu plnú plášťov do dažďa počúval veľa a intenzívne. Potom mi raz môj bratranec Dano Matej, ktorý bol v hudbe vždy o pár krokov predo mnou, pustil Zelenú poštu a ja som sa z toho dlho nevedel spamätať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.