Tie príjemné i nepríjemné zimomriavky, ktoré nám navodil prelom rokov, nás prejdú. Niekoho skôr, niekoho neskôr. Každého vtedy, len čo si uvedomí, že bude len tak, ako bude. Tak ako predpredminulý piatok, úplne obyčajný deň, nemohol nijako ovplyvniť podobu tohto piatku, tak ani prvý január 2012 neovplyvní podobu celého nasledujúceho roka o nič výraznejšie než ktorýkoľvek iný deň, v ktorom sa nestane nič dejinotvorné. (To už taký 11. september 2001 bol jednoznačnejším začiatkom novej éry.)
Napriek tomu je milé, keď si navzájom želáme pekné veci. Tak si zaželajme, aby sme to tu zvládli. Aby sme pri náprave veľkého sveta začali v tom svojom malom. Skúsme mať odvahu, neklamať, nekradnúť, neuhýbať pred nepríjemnou pravdou, ale nerobiť ani krikľúňov a nepredvádzať prázdne gestá. A nezabudnime mať radosť zo života. Tú nám nevezmú ani všetky gorily, bejby, dámy, nedámy, hejslovácki santaklausovia či istotu sľubujúci roboti z bilboardov.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.