Nejde ani tak o zhustený výskyt vulgarizmov. Čo už, takto živí ľudia neraz hovoria. Najmä vtedy, keď si myslia, že ich nikto (tretí) nepočúva.
Problém spočíva skôr v istom veľmi nepeknom pocite, ktorý na človeka z tých prepisov skočí. Novinári sa tvária ako x-tá moc v štáte, ktorá kontroluje tie ostatné moci. Tvária sa, že majú nad týmito ostatnými „mocami“ morálne navrch. V skutočnosti ich však tieto ostatné moci neraz využívajú na svoje hry. A novinári sa dajú využívať celkom ochotne. Prečo? Lebo sú skorumpovaní? Lebo sa tak zúfalo potrebujú uživiť, že budú robiť informačnú prostitúciu pre politikov? Lebo veria istým konkrétnym politikom a chcú poškodiť ich oponentov? Alebo preto... lebo im je to všetko úplne jedno?
Je fuk, ktorú odpoveď možno označiť za správnu. Ani jedna nemá nič spoločné s investigatívnym, nadšeným hľadaním pravdy. Je v poriadku informovať verejnosť a odhaľovať skrytú realitu v záujme zdravia spoločnosti. Ale každý novinár, nech už pracuje v ktoromkoľvek periodiku, by sa mal pri prijímaní tipov zamyslieť nad tým, či ho ten jeho „informátor“ nevyužíva na svoje ciele. Nie je v poriadku visieť na šnúrkach, ktoré vedú k rukám veľmi nechutných bábkohercov a robiť im bejby.
Je fuk, ktorú odpoveď možno označiť za správnu. Ani jedna nemá nič spoločné s investigatívnym, nadšeným hľadaním pravdy. Je v poriadku informovať verejnosť a odhaľovať skrytú realitu v záujme zdravia spoločnosti. Ale každý novinár, nech už pracuje v ktoromkoľvek periodiku, by sa mal pri prijímaní tipov zamyslieť nad tým, či ho ten jeho „informátor“ nevyužíva na svoje ciele. Nie je v poriadku visieť na šnúrkach, ktoré vedú k rukám veľmi nechutných bábkohercov a robiť im bejby.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.