Dnes ráno, keď sa Iveta Radičová zobudila, mala pred sebou pomerne jednoduchú voľbu. Na jednej miske váh bol euroval, spokojnosť v Berlíne a Bruseli a jej podpis z júlového summitu. Na druhej miske váh bola slovenská vláda, jej prežitie a tri roky nových príležitostí. Takže voľba medzi Bruselom a Bratislavou.
Túto vyhranenú situáciu si Radičová spôsobila predovšetkým sama.
Pred júlovým summitom vedela, že svojim podpisom nezastupuje celú vládu. Logicky preto mala mať buď pripravený scenár s podporou Fica (napríklad tak, že by žiadala, aby za euroval muselo hlasovať 90 a nie 76 poslancov), alebo presne opačný scenár a na summite EÚ žiadať pre chudobné Slovensko opt-out. Jednoducho, mala si obuť topánky za 9 eur a povedať, že zastupuje krajinu s priemerným dôchodkom 350 eur.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.