Interview pre časopis Der Spiegel, v ktorom vyslovil svoje pevné presvedčenie, že Európska únia potrebuje spoločnú fiskálnu, ekonomickú a sociálnu politiku, poskytol exkancelár (sociálny demokrat, ktorý šéfoval Nemecku v období rokov 1998 až 2005) krátko po tom, čo o spoločnej eurovláde nadšene hovorili francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a súčasná nemecká kancelárka Angela Merkel po spoločnom „krízovom summite“. Sarkozy a Merkelová sa zhodli, že základy európskej vlády boli položené práve na tomto summite. Neprešlo veľa týždňov, a Gerhard Schröder vyjadril to, čo oni ešte balili do vyhýbavosti, úplne bez servítky: „Budeme sa musieť vzdať národnej suverenity.“ Ako si to presnejšie predstavuje? „Z Európskej komisie by sme mali vytvoriť vládu, nad ktorou by mal dohľadu Európsky parlament. A to znamená – Spojené štáty európske.“ Výrečná je aj táto Schröderova veta: „V kríze spočíva skutočná príležitosť na dosiahnutie politickej únie v Európe.“
Všetka česť Gerhardovi Schröderovi, že to takto otvorene povedal. A nielen otvorene, ale aj logicky. Exkancelár má totiž v tej logike, ktorá sa riadi len a len zjednotiteľskými víziami, pravdu. Súčasná kríza eura aj tým najväčším utopistom ozrejmila, že euro môže byť stokrát vznešene myslené nástroj zjednotenia a stelesnenie úsilia o pekné spolunažívanie (časti) starého kontinentu, ale aj tak sú to len a len peniaze: jednoducho mena. Preto sa, samozrejme, riadi normálnymi ekonomickými zákonitosťami, aké sa vzťahujú na všetky meny. Áno, európska spoločná mena musí časom viesť buď k spoločnej hospodárskej politike, alebo k vlastnému kolapsu.
Gerhard Schröder si, samozrejme, nevolí kolaps meny, ale tú prvú možnosť: ešte pevnejšie zjednotenie krajín EÚ.
Problémom nie je Schröderova logika. Problémom je to, že takýto „balíček“ si krajiny, ktoré k EÚ pristupovali, „neobjednali“. Do Európskej únie šli za ilúziou poriadku, nie za realitou štatistického a hospodárskeho chaosu. Šli do nej za ilúziou bezpečnosti, nie za atmosférou, v ktorej čoraz silnejší tlak na vzdanie sa národnej suverenity vyvoláva nutnú reakciu v opačnom smere – žiaľ, reakciu pseudovlasteneckej stoky plnej radikálov, spomedzi akých sa časom vždy vynorí aj obluda typu Breivika.
Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré sa vyslobodili z komunizmu, rozhodne nešli do Európskej únie preto, aby boli opäť podrobené rôznym plánovačom, normovačom, aktivistom, úderníkom a brigádnikom socialistickej práce.
Naozaj, všetka česť Gerhardovi Schröderovi. Nezatajuje pravú povahu zjednocovacích snáh a dáva nám tak šancu, aby sme si vybrali, či chceme ísť cestou superštátu. Buďme mu za otvorenosť vďační. V euroelitách je totiž dosť ďalších zjednotiteľov, ktorí budú donekonečna opakovať, že žiadny superštát nebudujú. A je dosť naivných euroobčanov, ktorí im uveria.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.