Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Všetka česť Schröderovi

.marína Gálisová .názory

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder nie je politická ľahká váha. Preto sa dá predpokladať, že vie vážiť slová. A keď hovorí o nutnosti vytvoriť Spojené štáty európske, iste to myslí vážne.

Marína Gálisová

Interview pre časopis Der Spiegel, v ktorom vyslovil svoje pevné presvedčenie, že Európska únia potrebuje spoločnú fiskálnu, ekonomickú a sociálnu politiku, poskytol exkancelár (sociálny demokrat, ktorý šéfoval Nemecku v období rokov 1998 až 2005) krátko po tom, čo o spoločnej eurovláde nadšene hovorili francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a súčasná nemecká kancelárka Angela Merkel po spoločnom „krízovom summite“. Sarkozy a Merkelová sa zhodli, že základy európskej vlády boli položené práve na tomto summite. Neprešlo veľa týždňov, a Gerhard Schröder vyjadril to, čo oni ešte balili do vyhýbavosti, úplne bez servítky: „Budeme sa musieť vzdať národnej suverenity.“ Ako si to presnejšie predstavuje? „Z Európskej komisie by sme mali vytvoriť vládu, nad ktorou by mal dohľadu Európsky parlament. A to znamená – Spojené štáty európske.“ Výrečná je aj táto Schröderova veta: „V kríze spočíva skutočná príležitosť na dosiahnutie politickej únie v Európe.“
Všetka česť Gerhardovi Schröderovi, že to takto otvorene povedal. A nielen otvorene, ale aj logicky. Exkancelár má totiž v tej logike, ktorá sa riadi len a len zjednotiteľskými víziami, pravdu. Súčasná kríza eura aj tým najväčším utopistom ozrejmila, že euro môže byť stokrát vznešene myslené nástroj zjednotenia a stelesnenie úsilia o pekné spolunažívanie (časti) starého kontinentu, ale aj tak sú to len a len peniaze: jednoducho mena. Preto sa, samozrejme, riadi normálnymi ekonomickými zákonitosťami, aké sa vzťahujú na všetky meny. Áno, európska spoločná mena musí časom viesť buď k spoločnej hospodárskej politike, alebo k vlastnému kolapsu.
Gerhard Schröder si, samozrejme, nevolí kolaps meny, ale tú prvú možnosť: ešte pevnejšie  zjednotenie krajín EÚ.
Problémom nie je Schröderova logika. Problémom je to, že takýto „balíček“ si krajiny, ktoré k EÚ pristupovali, „neobjednali“. Do Európskej únie šli za ilúziou poriadku, nie za realitou štatistického a hospodárskeho chaosu. Šli do nej za ilúziou bezpečnosti, nie za atmosférou, v ktorej čoraz silnejší tlak na vzdanie sa národnej suverenity vyvoláva nutnú reakciu v opačnom smere – žiaľ, reakciu pseudovlasteneckej stoky plnej radikálov, spomedzi akých sa časom vždy vynorí aj obluda typu Breivika.
Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré sa vyslobodili z komunizmu, rozhodne nešli do Európskej únie preto, aby boli opäť podrobené rôznym plánovačom, normovačom, aktivistom, úderníkom a brigádnikom socialistickej práce.
Naozaj, všetka česť Gerhardovi Schröderovi. Nezatajuje pravú povahu zjednocovacích snáh a dáva nám tak šancu, aby sme si vybrali, či chceme ísť cestou superštátu. Buďme mu za otvorenosť vďační. V euroelitách je totiž dosť ďalších zjednotiteľov, ktorí budú donekonečna opakovať, že žiadny superštát nebudujú. A je dosť naivných euroobčanov, ktorí im uveria.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite