Minister Jurzyca si zaslúži pochvalu za dobrý koncepčný materiál, ktorý predložil na vládu. Je v ňom dôležitý postreh, že u nás nefunguje zážitkové vyučovanie telesnej výchovy a že učitelia nie sú vôbec pripravení kreatívne motivovať deti, aby sa hýbali.
Chválim ho aj za to, že chce zvýšiť kontrolu, ako vlastne vyzerajú hodiny telesnej výchovy, lebo my rodičia školopovinnej mládeže o tom vieme svoje. V posledných rokoch som mala pocit, že už aj angličtina sa u nás učí lepšie ako telocvik. Vieme, že staršie panie učiteľky na prvom stupni veľmi rady nahrádzajú telocvik matematikou alebo že niektorí učitelia na druhom stupni len vyhodia na začiatku hodiny z kabinetu loptu a viac sa nestarajú. Športovo nadané deti to demotivuje, aby sa rozvíjali. Alebo potom na školách prežívajú typy učiteľov odchovaných v minulosti, pre ktorých majú hodnotu len parametre a výkony, ktoré deti dosiahnu. To však totálne odradzuje od telocviku športovo menej nadané deti, ktoré si takýmto štýlom dokonale vypestujú k pohybu odpor.
Pri nekvalitnom obsahu vyučovania telocviku nie je vôbec čudné, že je také vysoké percento detí, ktoré sa pravidelne ospravedlňujú z hodín TV, je to vraj až 30 percent. Zmeny, ktoré vládny materiál navrhuje, sú zaujímavé a mohli by deti trošku rozhýbať, aj keď buďme realisti – aj škola má v tomto smere svoje limity.
Špekulácie, ktoré sa v tejto súvislosti objavili, že by telocvik mohol byť znova klasifikovaným predmetom, aby sa z neho deti neulievali, mi však pripadajú celkom od veci. To skončíme zase pri tom, že menej pohybovo nadané deti budú hľadať možnosti, ako z telocviku utiecť, aby im ojedinelá dvojka či trojka náhodou nepokazila vysvedčenie alebo aby im nezvládnutý šplh na tyč neprinášal traumu z päťky v žiackej knižke. A to hovorím ako rodič dieťaťa, ktoré by malo z telocviku zaručene jednotku, možno jedinú na vysvedčení.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.