Zdá sa, že až na OKS vládne v koalícii zhoda, že ide o dobrého kandidáta a chcú „to mať už za sebou“. Zastavte a zvážte – treba zakričať.
Každý, kto sleduje tento časopis a čítal články nielen autora týchto riadkov, ale aj Martina Mojžiša či Františka Šebeja (dnes poslanca NR SR) vie, že sa dlhoročne venujeme azda najzložitejšiemu prípadu slovenskej justície: odsúdeniu siedmych Nitranov za znásilnenie a vraždu medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976. Po dôslednom oboznámení sa s viacerými závažnými skutočnosťami sme – aspoň my traja – presvedčení, že komunistická a následne aj demokratická slovenská justícia odsúdila nevinných ľudí. Zničila životy im a ich blízkym. Ba čo viac, zmanipulovala matku a iných blízkych medičky. Kto má záujem, dohľadá si k tomu všetky podklady. Podobne dlhoročne kričia aj Ľuba Lesná, Marián Balázs či Fero Guldan a iní.
Teraz budem hovoriť iba za seba. Svoje presvedčenie opieram presne o to, čo „s prehľadom“ ignoroval v roku 2006 trojčlenný senát Najvyššieho súdu (predseda Štefan Michálik), keď vyniesol – podľa mňa – škandalózny rozsudok. A práve členom tohto senátu bol aj terajší kandidát koalície na šéfa NBÚ Juraj Kliment. Senát ignoroval najmä tri zásadné veci, z ktorých každá mala stačiť na to, aby vrátil nanajvýš sporný prípad krajskému súdu a malo sa začať dokazovanie „od nuly“. Po prvé, federálny Najvyšší súd pod vedením dnes už nebohého Otakara Motejla po roku 1989 v prípade skonštatoval minimálne 73 závažných pochybení a vrátil ho na počiatočné dokazovanie – čo slovenské súdy po rozpade ČSFR až dodnes ignorujú. Po druhé, senát, v ktorom sedel aj Juraj Kliment celkom ignoroval pitevnú správu súdneho znalca Patrika Fialu, ktorá vylučuje známky znásilnenia na skúmanom tele.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.