Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

„Nejde vo mně, nejde vo tebe... De vo ty děcka!“

.marína Gálisová .názory

Keď ide o deti, všetci v sebe nájdeme zásoby mravného rozhorčenia i nadmerné vedomie povinnosti. (Aj postava Bolka Polívku v Kurvahošigutentágu.) Štát ho nachádza predovšetkým – napokon, jednou z jeho úloh je vyhľadávať údajné nedostatky reality a potom ich s veľkou pompou naprávať.

Marína Gálisová

Tak napríklad jazyk, ktorý detičky počúvajú v rozprávkach, by vraj mal byť slovenský. Dovoľte, aby som sa zasmiala.


Tých zopár rozprávok, ktoré STV deťom týždenne pustí, môže byť pokojne v slovenčine, češtine, angličtine či hoci aj stredovekej latinčine. Deti aj tak väčšinou sledujú celkom iné kanály. A tie vysielajú, nuž, div-divúci, po česky! (Ba reklamy tam bežia aj v maďarčine, takže jazykovo zdatnejšie decká o chvíľu začínajú mondokovať na tému hračiek, ktoré sú načisto Új!)


Je to problém? Ani náhodou. Naopak, je to dobre. My Slováci radi povýšene zvestujeme svojim menšinám, nech sa s tým neštípu a dávajú svoje ratolesti pekne do slovenských škôl, veď sa im nič zlé nestane, keď sa doma naučia jeden jazyk a v škole druhý. Materinský jazyk ich má vraj naučiť mať, otec plus zvyšná rodina. Tak si teraz konečne my, milí Slováci, povedzme, že aj materinskú slovenčinu deťom odovzdávajú predovšetkým rodičia, nie telka. A rodičia to robia nie preto, že by ich k tomu viazala povinnosť voči čudesnej entite zvanej štát, ale preto, že je to ich voľba. Ak sa, pravdaže, nerozhodnú, že budú doma hovoriť iným jazykom, čo je tiež úplne v ich kompetencii. (Jedine, že by aj to chcel riešiť nejaký zákon, ktorý by sa pracovne mohol nazvať „Kto doma nehutori, nie je Slovák, azapád!)


Verejnoprávne médiá nie sú náhradná mama ani náhradný tata, aby nás učili rozprávať. Predovšetkým by ich bolo treba zrušiť, a nie im vymýšľať takéto iluzórne povinnosti. Nuž ale vymýšľači povinností veľmi dobre vedia, čo robia. Čím viac „funkcií“ verejnoprávnym čudám priradia a najlepšie zákonom zabetónujú, tým ťažšie sa budú potom tieto čudá z toho betónu vysekávať, tým ťažšie sa bude pred očami verejnosti i právnosti odhaľovať ich nahota – teda to, že sú naskrze nepotrebné.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite