Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Starý pán v Číne

.peter Bálik .názory

Minulý utorok si Starý pán po prvýkrát v živote zahral v čínskom Pekingu a médiá už špekulujú, či zradil svoje ideály.

Peter Bálik

Koncert v tejto totalitnej krajine asi nebol bez kompromisov – pocítili to napríklad Rolling Stones pred piatimi rokmi, keď im čínski cenzori vyškrtli niekoľko songov, ktoré by „mohli ohrozovať morálku mládeže“ alebo kolidovať s čínskym režimom. Špekuluje sa, či niečo podobné musel podpísať aj Bob Dylan.

Pravdepodobne áno, ale keď sa pozriete na setlist (poradie piesní pekingského koncertu), ten sa takmer neodlišuje od jeho bežných koncertov po celom svete. Aj keby náhodou nemohol zahrať Masters Of War alebo Blowing In The Wind, vo svojom repertoári má desiatky piesní, ktoré ich mohli významovo nahradiť.  Objavili sa hlasy, že na koncerte Dylan nič nepovedal proti čínskemu režimu.No pravda je taká, že Starý pán nehovorí na svojich vystúpeniach vôbec. Ak, tak povie len „Thank You!“ Pred rokom sa o tom mohla presvedčiť aj Bratislava. 

Je trochu nespravodlivé chcieť od Starého pána, aby brojil proti tamojšiemu režimu, keď kde kto oficiálne vytýka Číne porušovanie ľudských práv a na pozadí týchto kváziprotestov robí s touto krajinou miliardové kšefty. Hudba už nemá tú silu ako v šesťdesiatych rokoch. Dnes ju vystriedali médiá.

Čo sa týka výberu piesní, čínski cenzori by mu mohli škrtnúť takmer všetky piesne. Aj my sme predsa zažili cenzúru. Bola nekompromisná, absurdná a miestami smiešna. Starý pán v Pekingu zahral pieseň Hard Rain, ktorú pôvodne zložil v čase kubánskej krízy, keď svetu hrozila Tretia svetová vojna. Ako to, že ju čínski cenzori nezakázali? Z toho vyplýva, že aj keď urobil nejaké kompromisy, boli minimálne.

Okrem toho, Starý pán nie je už dávno tým protestným spevákom, za akého ho ľudia nedorozumením považujú. Posledný „protestsong“ Hurricane napísal v roku 1975 a hovorcom generácie folkových pesničkárov prestal byť už v polovici šesťdesiatych rokov, keď akustickú gitaru a harmoniku vymenil za rokenrolovú kapelu. Najlepšie ho pred časom vystihol Bruce Springsteen: „Elvis oslobodil naše telá, Dylan našu myseľ.“ Kedysi otvoril bránu, plnú novej nepoznanej hudby, z ktorej svet žije dodnes. Určite aj niektorí ľudia v Číne. 

To je aj odpoveď, prečo sa Starý pán trepal do Číny (treba vedieť, že je veľkým milovníkom histórie a architektúry). Československí rockoví fanúšikovia dodnes spomínajú, ako sa za bolševika chodilo na koncerty do Maďarska. Queen, Santana, Peter Gabriel, Springsteen a ďalší, to bolo úžasné osvieženie uprostred šedi. Asi ako Dylan v dnešnej Číne.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite