Z bratislavského PKO sa stala podobne otravná záležitosť ako svrbiaca vyrážka: stále si ju škrabete, aj keď viete, že si tým vlastne predlžujete utrpenie.
Nejdem preto rozškrabávať staré rany. Len sa podelím o sedem otázok, ktoré mi v súvislosti s PKO lietajú hlavou.
Tu sú:
1. Kedy PKO prestalo byť "Parkom kultúry a oddychu"? A bolo ním vôbec niekedy? Pamätám sa ešte na časy, keď tam boli tanečné, keď tam sídlili Radošinci, keď sa na mieste ohavy s názvom Kempinski dal hrať minigolf. Ľudia sa - vtedy aj dnes - prechádzali po nábreží Dunaja, ale to nemalo s PKO nič spoločné. A v dnešnej Estrádnej sále bývali zjazdy komunistickej strany, zväzu spisovateľov, či - o niečo neskôr - stretnutia HZDS so svojimi fanatickými voličmi (ktovie či aj im je ľúto, že sa PKO ide búrať).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.