Rozhovory sú tradičným žánrom žurnalistiky. Viac či menej informovaný novinár sa stretne s politikom, vedcom, športovcom, modelkou, bankárom, revolucionárom, umelcom či podvodníkom a položí mu zopár otázok, ktoré (dúfa) by na jeho mieste radi položili čitatelia jeho plátku, nahrá si respondentove odpovede, prepíše ich, niekedy (ak je respondentom Slovák, tak vždy) mu ich musí dať autorizovať a potom ich publikuje vo svojom médiu.
Niekedy sú rozhovory nepríjemné. V tomto nezávidím kolegom, ktorí musia robiť rozhovory s politikmi. My, čo píšeme o kultúre to máme oveľa príjemnejšie. Takmer výlučne sa stretávame s ľuďmi, ktorých si vážime. Aj tak to však niekedy (občas) dopadne trápne a inokedy je to v poriadku, len nepreskočí ona povestná "iskra". Vždy sa mi napríklad vráti nepríjemná chuť na jazyk, keď si spomeniem na rozhovor s dvomi talianskymi spisovateľmi, ktorý skončil hádkou a mojim odchodom z kaviarne bez rozlúčenia (s odstupom času si myslím, že fiasko spôsobila unikátna zmes mojej nepripravenosti a ich arogancie).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.