Jedna vec sú poľskí turisti, ktorých som v tomto kúte Slovenska stretávala všade - na staroľubovianskom hrade, vo Vyšných Ružbachoch aj tu v Červenom Kláštore tvorili počas mojej návštevy väčšinu návštevníkov. Poliaci akosi odvážnejšie a prirodzenejšie využívajú voľný prechod cez hranice. A nechodia si k nám len kupovať lacný alkohol. Zato na poľskej strane, pár kilometrov od slovenskej hranice, v bývalej slovenskej obci Niedzica, kde nedávno inštalovali pamätnú dosku rodákovi Michalovi Dočolomanskému, sme nestretli žiadnych Slovákov. Napriek krásnemu prostrediu, príjemnej pláži, impozantným hradom... Akoby nám stačilo spoznať trhy v Nowom Targu.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, boli mladí ľudia sediaci na lavičke pred kláštorom a preberajúci nahlas svoje dojmy z kláštora. Na jeho prehliadku ich nalákal film Lietajúci Cyprián, ktorý mal premiéru len pár dní predtým. Podrobne rozoberali, ako sa film prekrýva s realitou. Podstatné však je, že si aj vďaka filmu našli cestu do múzea, ktoré naozaj stojí za videnie. V posledných rokoch sa podobných symbióz udialo viacero. Po premiére filmy o Bátoryčke vraj stúpla návštevnosť v Čachticiach a po filme o Jánošíkovi sa možno trošku viac ľudí zastavilo v miestach, ktoré sú spojené so životom Jánošíka, a nemám teraz na mysli len Jánošíkovu krčmu vo Valaskej Dubovej.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.