Dokonca aj v mojej obľúbenej cukrárni Domenico, ktorú nikdy neobídem pri návšteve Popradu, som sedela úplne sama (a čítala .týždeň, ktorý tu majú vzorne vystavený). Čo sa stalo s Popradom? Kde sú ľudia? Kde sú turisti? Kde je príjemný podvečerný život? Do tohto mesta som kedysi chodila často a vždy som sa tu cítila dobre, zdalo sa mi, že vďaka blízkym Tatrám je tu akosi živšie a útulnejšie. Že je tu veľa ľudí, ktorým nestačí sadnúť si večer doma pred telku. Lenže ten pocit bol zrazu preč. O ôsmej večer som sa v centre mesta pomaly začínala aj báť. Prázdne ulice, zatvorené reštaurácie a zopár nevábne pôsobiacich herní, okolo ktorých sa tmolili tiene čudných existencií.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.